Lend-Lease: Rozdiel medzi revíziami

 

USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, [[výzbroj]], [[výstroj]], [[munícia|muníciu]] (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),<ref name="Neiberg2005">Neiberg, N. S., 2005, ''Lend-Lease''. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 742-743</ref> [[prístroj]]e, [[priemyselné vybavenie]], [[obchodná loď|obchodné lode]], [[motorové vozidlo|motorové vozidlá]], [[proviant]], [[palivo]], medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov v roku 2013). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]], 11,3 miliardy [[ZSSR]], 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám. Krajiny za to poskytli okrem peňažných náhrad USA rôzne služby ako prenájom leteckých základní atď., v hodnote 7,8 miliardy; z toho služby v hodnote 6,8 miliardy dolárov poskytlo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny [[Commonwealth of Nations|Britského spoločenstva]]. Briti poskytli Američanom radarové technológie a tiež plány prúdových a raketových motorov. Podľa podmienok dohody mohol byť takto dodaný materiál používaný až do obdobia, kedy bude vrátený Spojeným štátom, resp. do svojho zničenia. Veľké množstvo zásob po skončení doby spotreby bol do Británie predávaný s veľkou zľavou za vyše miliardy libier šterlingov s využitím dlhodobých [[úver]]ov zo Spojených štátov. Kanada zaviedla podobný program, v rámci ktorého boli do Spojeného kráľovstva a ZSSR predané zásoby za 4,7 miliardy dolárov (tzv. Mutual Aid).<ref>Crowley, Leo T. "Lend-Lease" in Yust, Walter, ed. ''10 Eventful Years''. Chicago: E.B. Inc, 1947, 1:520, 2, s. 858–860.</ref>

Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Roosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonom o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941.

 

 

== Pomoc Sovietskemu zväzu ==

Po [[operácia Barbarossa|napadnutí ZSSR]] sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Bez pomoci Spojených štátov a ďalších spojencov by Sovietsky zväz nebol schopný klásť dlhodobo odpor Nemecku a rozbehnúť v tyle obnovenú produkciu evakuovaných tovární. Tá sa začala rozbiehať od konca roka 1942.