|
Aj keď sa v súčasnosti už ihličkové tlačiarne nepoužívajú pre bežné kancelárske aplikácie, stále majú svoje miesto najmä tam, kde je potrebné tlačiť viacero kópí naraz. Jednou z typických aplikácií je použitie v tlačiarňach registračných pokladní.
'''Atramentová tlačiareň''' su to debiliny
==== ''Atramentové'' ====
'''Atramentová tlačiareň''' (angl. ''inkjet printer'', niekedy tiež ''bublinková tlačiareň'') tlačí vystrekovaním kvapôčok tekutého atramentu, ktoré vytvárajú body na papieri. Atrament je vystrekovaný cez trysky prudkým ohriatím [[odpor]]ovým telieskom v malej komôrke, alebo [[ultrazvuk]]om. Trysky sú usporiadané zvisle na tlačovej hlave, ktorá sa pohybuje vodorovne oproti zvisle posúvanému [[papier]]u. Tlačová hlava u termálne vystreľovaného atramentu býva obvykle integrovaná s nádržkou atramentu a menia sa spoločne, u ultrazvukových hláv býva hlava súčasťou tlačiarne a nádržka je oddelená. Atrament do nádržky je obvykle možné doplniť, tomuto sa však výrobcovia často bránia, keďže predaj náhradných hláv resp. nádržiek tvorí značnú časť ich zisku (a často jediný zisk, ak tlačiareň z obchodných dôvodov predávajú za dumpingovú cenu). Nádržka atramentu často obsahuje špongiovitý savý materiál, a sústavou kapilárnych kanálikov je odvetrávaná kvôli vyrovnávaniu [[tlak]]u v nádržke s atmosferickým tlakom pri ubúdaní atramentu.
*
Po vytlačení určitého množstva stránok, pri ukončení tlače („vypnutí tlačiarne“) príp. prerušení tlače na dlhšiu dobu tlačiareň vykonáva čistiaci cyklus, keď po vysunutí hlavy do zvláštnej polohy najprv odstráni časť atramentu do zberača odpadového atramentu (obvykle spodné dno tlačiarne, obsahuje často savú špongiovitú hmotu) a potom trysky hlavy otrie, resp. pri ukončení tlače ich uzavrie (aby nedošlo k vyschnutiu), [[guma|gumovým]] prípravkom.
Nevýhodou atramentových tlačiarní sú pomerne vysoké náklady na tlač a možnosť zaschnutia trysiek, ak sa dlhšiu dobu nepoužívajú.
Výhodou atramentových tlačiarní je nízka cena tlačiarne (aj keď mnohokrát skreslená taktikou vynucujúcou použitie pôvodných náplní, v ktorých je skrytá značná časť ceny samotnej tlačiarne), malé rozmery a hmotnosť, pomerne vysoké rozlíšenie.
Obvykle sa atramentové tlačiarne používajú na kancelársku tlač tam, kde sa tlačí malé množstvo dokumentov, príp. ako prenosná tlačiareň.
===== ''Potláčacia tlačiareň'' =====
Zvláštnym druhom atramentovej tlačiarne je trysková potláčacia tlačiareň. Hlava tlačiarne je tvorená jedinou tryskou, ktorá však nie je v kontakte s potláčanou plochou a je od nej vzdialená aj niekoľko centimetrov. Tryska je kovová a je spojená so zdrojom vysokého [[elektrické napätie|napätia]], takže kvapôčky atramentu vyletujúce z trysky sú [[elektrický náboj|elektricky nabité]]. Za tryskou nasledujú platne elektrostatického vychyľovania, ktoré vychyľujú kvapky v jednom smere v rozsahu niekoľkých bodov, pričom potláčaný materiál sa pohybuje druhým smerom. Takto je možné vytvoriť jeden riadok textu aj na nerovinných povrchoch. Kvapky sú obvykle väčšie, ako pri bežných atramentových tlačiarňach a tlačený text je len v hrubom rastri. Hlavným uplatnením tohoto spôsobu tlače je tlačenie dátumu a času výroby na výrobných linkách priebežne na každý kus výrobku – napr. v potravinárstve a pod.
==== ''Laserové, LED'' ====
'''Laserová tlačiareň''' tvorí obraz vo forme elektrického náboja selektívnym vybíjaním pomocou modulovaného, rotujúcim či kmitajúcim zrkadlom rozmetaného laserového lúča premietaného na nabitý polovodičový valec. Tento obraz je prenesený pomocou čiastočiek pevného farbiva – toneru – na papier, kde je toner „zapečený“.
Laserové tlačiarne sa vyznačujú vysokou rýchlosťou, výbornou kvalitou tlače a vysokou životnosťou so stredne vysokými nákladmi na tlač. Väčšinu nákladov tvorí toner, ktorý sa v niektorých druhoch tlačiarní vymieňa spolu s valcom v jednom puzdre (angl. ''cartridge''), v iných druhoch je valec súčasťou tlačiarne a toner sa do tlačiarne dopĺňa (dosýpa).
Farebné laserové tlačiarne tvoria farebný obraz z troch alebo štyroch farebných tonerov postupným prechodom papiera viacerými samostatnými sústavami, alebo postupným prechodom cez jednu sústavu používajúcu v každom prechode iný toner. Cena farebnej tlače je však pomerne vysoká a kvalita je o niečo nižšia než u špeciálnych farebných atramentových tlačiarní.
Pri '''LED tlačiarňach''' je laser a rozmietacia sústava nahradená lineárnym poľom LED. Výhodou je o niečo vyššia rýchlosť tlače; potenciálne nižšia cena sa vďaka výraznej redukcii cien laserov v poslednej dobe neuplatňuje.
Keďže historicky bola cena laserových tlačiarní výrazne vyššia než u ostatných rastrových tlačiarní, v týchto tlačiarňach sa často používa aj drahšia a výkonnejšia ovládacia elektronika (vyžadovaná aj vyššou rýchlosťou tlače a väčším rozlíšením). [[Firmware]] laserových tlačiarní preto často implementuje aj zložitejší príkazový jazyk, napr. [[PostScript]] či [[PCL]], ktorý umožňuje preniesť časť úloh pri tlačení z počítača na tlačiareň. Tieto tlačiarne sú často aj zdieľané v [[počítačová sieť|sietiach]], k čomu sú niektoré tlačiarne priamo vybavené sieťovým rozhraním a príslušnými nástrojmi pre zdieľanie.
Výhodou laserových tlačiarní je rýchla a tichá tlač pri výbornej kvalite tlače (vysoké rozlíšenie).
Nevýhodou je pomerne vysoká cena tlačiarne. U modelov s „dosýpaním“ toneru je výhoda nízkej ceny toneru vyvážená nižšou životnosťou danou opotrebením prakticky nevymeniteľného valca.
Laserové tlačiarne sú dnes najrozšírenejšie tlačiarne v kanceláriách so stredným a vysokým počtom tlačených strán.
==== ''Termálne (termopapier)'' ====
'''Termálna tlačiareň''' tlačí lokálnym zahriatím [[papiera]] potiahnutého špeciálnou látkou, ktorá vplyvom zahriatia zmení farbu (obvykle [[čierna|sčerná]]).
Základným konštrukčným prvkom je tlačiaca hlava, ktorá je tvorená radom [[odpor]]ových teliesok rozmerov jedného tlačeného bodu v celej šírke tlače. Priechodom [[elektrický prúd|prúdu]] sa odporové teliesko zahreje a prenesie teplo na papier. Hlava je nepohyblivá, a tlačí sa celý riadok naraz. Papier (obvykle vo forme pásu – rolky) je po vytlačení riadku posúvaný o jeden tlačený bod pomocou [[guma|gumového]] valca poháňaného [[krokový motor|krokovým motorom]].
Pri použití zvláštneho papiera je možné riadením tepelnej energie vydanej na jeden bod dosiahnuť dvojfarebnú tlač – pri menšej energii je bod farebný (modrý, zelený alebo červený), pri dodaní ďalšej energie bod sčerná.
Výhodou termálnych tlačiarní je nízka cena tlačiarne; tichá prevádzka; vďaka minimálnemu počtu pohyblivých dielov vysoká spoľahlivosť a nízke nároky na údržbu; žiadny spotrebný materiál (okrem papiera); malé rozmery.
Nevýhodou je potreba použiť špeciálny papier z čoho vyplývajú vyššie prevádzkové náklady; nemožnosť farebnej tlače; a najmä obmedzená životnosť tlače, ktorá navyše rýchlo degraduje vplyvom zvýšenej teploty a za prítomnosti rôznych chemikálií.
Termálne tlačiarne sa používajú najmä v registračných pokladniach a vo [[fax]]ových prístrojoch.
==== ''Termotransferové a sublimačné'' ====
'''Termotransferová''' aj '''sublimačná tlačiareň''' pracuje na základe prenosu farby z nosiča farby (pásky) na potláčaný predmet vplyvom lokálneho zahriatia nosiča farby. U termotransferovej tlačiarne sa takto oddelí farba (obvykle s obsahom [[vosk]]u) a mechanicky sa prenesie na potláčaný predmet. U sublimačnej tlačiarne farba zahriatím [[sublimácia|sublimuje]] (odparí sa) a následne [[kondenzácia|kondenzuje]] (vyzráža sa) na potlačovanom predmete.
Konštrukčne sú tieto tlačiarne podobné termálnym tlačiarňam, keďže ich základom je tiež tlačová hlava obsahujúca rad odporových elementov a motorický posuv potláčaného média (prípadne aj hlavy).
U sublimačných tlačiarní je možná aj farebná tlač s použitím špeciálnej pásky obsahujúcej všetky základné farby.
Výhodou týchto tlačiarní je kontrastná, kvalitná a trvanlivá tlač. Sublimačná tlačiareň je tiež schopná potláčať rôzne materiály napr. [[textil]].
Kvôli pomerne vysokej cene spotrebného materiálu – farbiacej pásky – sa tieto tlačiarne používajú len v špeciálnych aplikáciách. Typické použitie termotransferovej tlačiarne je napr. tlač popisovacích štítkov.
=== Farebnosť ===
==== ''Jednofarebnosť (čiernobiele, odtiene sivej)'' ====
Najrozšírenejšie typy tlačiarní sú schopné tlačiť len jednou [[farba|farbou]], obvykle [[čierna|čiernou]] (pochopiteľne je druhou farbou farba podkladu, obvykle [[biela]]). Niektoré tlačiarne sú však schopné tlačiť aj odtiene tlačenej farby (obvykle odtiene [[sivá|sivej]]), a to zmenou krytia (napr. zmenou množstva vystreknutej farby u atramentových tlačiarní, alebo zmenou energie dodanej pri zohrievaní jedného bodu u termálnych tlačiarní). Podobný efekt sa dosiahne, ak pri dostatočnej hustote tlače sa netlačia všetky body, ale sa niektoré vynechajú.
==== ''Dvojfarebnosť'' ====
Niektoré tlačiarne sú schopné na podklad tlačiť dvomi rôznymi farbami. Typicky, u [[písací stroj|písacieho stroja]] sa použila farbiaca páska, ktorej polovica šírky bola čierna, druhá polovica farebná (obvykle [[červená]]) a zvláštnym mechanizmom sa dalo vybrať, cez ktorú časť pásky sa má písať. Podobný mechanizmus využívali aj niektoré ihličkové tlačiarne vyššej kategórie.
Niektoré termálne tlačiarne dokážu tlačiť dvojfarebne na špeciálny papier, ktorého aktívna vrstva pri dodaní menšieho množstva tepelnej energie sa zafarbí (na červeno alebo na [[modrá|modro]]), a pri ďalšom zahrievaní zmení farbu na čiernu.
Účelom dvojfarebnej tlače je zvýrazniť niektorú časť tlačeného textu.
==== ''Plná farebnosť'' ====
Plnofarebná tlač sa vytvára tlačením obrazu v troch komplementárnych farbách (tyrkysová, fialová, žltá) vo farebnej schéme [[CMY]] na ten istý substrát (t. j. akoby sa tlačili tri obrázky v troch farbách jeden na druhý). Farba prenášaná na substrát (papier) musí byť buď dostatočne transparentná pre farby ktoré sa nachádzajú pod ňou, alebo musí ísť o presnú sútlač v bodovom rastri (jednotlivé farebné body sa neprekrývajú, ale sú tlačené jeden vedľa druhého). Pre kvalitnejší kontrast sa často tlačí aj čiernou (schéma [[CMYK]]); čierna náplň je potom využívaná aj na ekonomickú čiernobielu tlač v tej istej tlačiarni.
Pre plnofarebnú tlač sa používa princíp:
* laserovej tlačiarne
* atramentových tlačiarní
* termotransferových tlačiarní
Je potrebné poznamenať, že výstup z farebných laserových tlačiarní je menej kvalitný ako výstup z atramentových a termotransferových tlačiarní, a nie je vhodný na tlač fotografií.
== Zvláštne vlastnosti ==
=== Obojstranná tlač ===
Na tlač brožúr a tiež kvôli úspore papiera je vhodné tlačiť na obidve strany papiera. Toto je možné docieliť aj ''manuálne'', ručným otáčaním papiera po vytlačení každej strany, alebo tlačením ob-stranu, opätovným vložením takto vytlačeného papiera do podávača, a následným tlačením zvyšných strán. Je potrebné si pri tom uvedomiť, na ktorú stranu papiera tlačiareň tlačí a akým spôsobom presúva papier z podávača do držiaka vytlačených strán, a v závislosti od toho papiere otáčať prípadne tlačiť v obrátenom poradí. Niektoré ovládače tlačiarní obsahujú podporu manuálnej obojstrannej tlače, pričom automaticky usporiadajú stránky v potrebnom poradí a zobrazia aj príslušný návod ako manipulovať s vytlačenými stránkami.
Niektoré tlačiarne vyššej kategórie majú zabudované mechanické zariadenie (tzv. ''duplexor''), ktoré umožňuje automatickú obojstrannú tlač.
=== Nastavovanie vlastností ===
Na tlačiarňach sa obvykle nachádza niekoľko tlačidiel s rozličnou funkciou (napr. vysunutie čiastočne vytlačeného papiera, zresetovanie a pod.) a indikačné svetlá, prípadne jednoduchý [[displej]], zobrazujúce niektoré aktuálne stavy tlačiarne (napr. pripravenosť tlačiť, prijímanie údajov a prebiehajúcu tlač, poruchu a pod.)
Na starších tlačiarňach bolo možné ''trvalo'' nastaviť niekoľko parametrov, napr. znakovú sadu (jazyk, [[font]]), alebo rozmer papiera. Takéto nastavenie bolo možné uskutočniť:
* pomocou sady miniatúrnych prepínačov (tzv. DIPSW)
* interaktívne – v zvláštnom servisnom režime (aktivovanom obvykle ak sa držalo niektoré z tlačidiel pri zapnutí tlačiarne) tlačiareň vytlačí svoje aktuálne nastavenia a krátku nápovedu, a nastavenie sa mení stláčaním tlačidiel v akomsi [[menu]].
Keďže moderné tlačiarne obvykle tlačia len v grafickom režime, takéto nastavovanie odpadá a všetky potrebné nastavenia sa uskutočňujú prostredníctvom ovládača v počítači.
=== Zvláštne režimy tlačiarne ===
Tlačiarne majú obvykle niekoľko zvláštnych režimov, ktoré sa obvykle aktivujú podržaním jedného alebo kombinácie niekoľkých tlačidiel počas zapnutia počítača. Účelom takéhoto zvláštneho režimu môže byť:
* vytlačenie testovacej stránky, prípadne iný automatický test funkčnosti
* vytlačenie stránky s aktuálnou konfiguráciou; interaktívne nastavenie
* vytlačenie stránky so stavmi náplní a stavom počítadiel
* samočistenie
* nastavenie, kalibrácia
Takéto zvláštne režimy je niekedy možné vyvolať aj z pripojeného počítača, nie sú však vždy prístupné aj bežnému užívateľovi.
==== Samočistenie ====
U atramentových tlačiarní prebieha samočistiaci proces automaticky obvykle pri zapnutí, po určitom objeme tlačenia príp. po dlhšej dobe nečinnosti.
== Pripojenie ==
=== Formát dát ===
Keďže tlačiarne pôvodne tlačili len alfanumerické znaky, ako "[[komunikačný protokol]]" stačila bežná abeceda. Už v časoch ďalekopisu však bolo potrebné pridať riadiace znaky, napríklad pre označenie konca riadku. Takáto abeceda s doplnenými riadiacimi znakmi bola normalizovaná ako [[ASCII]].
Neskôr so vznikom bodových tlačiarní bolo potrebné ďalšie rozšírenie komunikačného protokolu. Aby bol protokol spätne kompatibilný so starými programami, bol využitý jeden z riadiacich znakov – ESC (z angl. escape – únik), a vytvorili sa nové riadiace sekvencie znakov zahájené vždy znakom ESC (tzv. escaspe-sekvencie). Takto boli definované aj znaky pomocou ktorých sa tlačili grafické stránky, aj keď to znamenalo pomerne neefektívny spôsob prenosu údajov z počítača do tlačiarne.
Escape-sekvencie vznikali spočiatku živelne a každý výrobca si definoval svoju vlastnú riadiacu sadu. Postupom času sa však presadila sada jedného z dominantných výrobcov ([[EPSON]]).
U novších tlačiarní s vysokým rozlíšením vznikla potreba prenášať informácie efektívnejšie. Preto vznikli rôzne protokoly pre takýto prenos dát. Najjednoduchší protokol je taký, ktorým sa prenáša tzv. rastrová (bodová) informácia, priamo alebo [[kompresia|komprimovane]]. Ďalším prvkom je využitie faktu, že mnohé grafické objekty (vrátane [[font]]ov) je možné popísať tzv. vektorovo, t. j. pomocou geometrických objektov ako priamky, krivky a vyplnené plochy nimi vymedzené. Takto je možné preniesť aj rozmerné obrazy malým množstvom údajov, ale je potrebný pomerne zložitý výpočtový proces na strane tlačiarne aby sa z takýchto údajov vytvoril samotný obraz. Tretím faktorom je použitie programovacích prvkov priamo v protokole, preto sa moderné protokoly pre tlačiarne nazývajú jazykmi.
Predstaviteľmi takýchto jazykov sú
* [[Graphics Device Interface|GDI]], ktorý je vlastne natívnym formátom pre zobrazenie grafickej informácie (nielen na tlačiarni ale napr. aj na displeji) v operačnom systéme [[Windows]]
* [[Printer Command Language|PCL]], vytvorený priekopníkom laserovej tlače, firmou [[Hewlett-Packard]]
* [[PostScript]], vytvorený firmou Adobe pre účely [[desktop publishing]], implementované v tlačiarňach vyšších tried často vo forme dodatočne inštalovaného (softwarového) modulu
=== Rozhranie ===
| 