Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Slovná zásoba: wikilinky |
|||
Riadok 282:
| isbn = 86-7543-088-4 | kapitola = O evropeizaciji u eksternoj ravni | strany = 59 | jazyk = srbčina/srbochorvátčina}}</ref> Príkladom môže byť chorvátsky ''zemljopis'' ([[zemepis]]) vs. srbská ''geografija'' ([[geografia]]). Srbčina nemá problém preberať cudzie slová a bežne ich používať, a to nielen zo západoeurópskych jazykov, ale paradoxne aj z chorvátčiny samotnej.<ref name="PJ59"/> Okrem toho sa množstvo regionálnych variant objavuje taktiež aj v Bosne a Hercegovine, či Čiernej Hore.
V morfológii je niekoľko odchýlok. Študentka sa srbsky povie ''studentkinja'', zatiaľ čo chorvátsky ''studentica'', profesorka sa srbsky povie ''profesorka'', zatiaľ čo chorvátsky ''profesorica''. Chorvátčina (v srbochorvátskej terminológii „západný variant“) má sklony tiahnuť ku [[germanizmus|germanizmom]] a používať niektoré slová latinského pôvodu, zatiaľ čo srbčina („východný variant“) používa množstvo [[turcizmus|turcizmov]] a slov [[
;Príklad''':<br />
Kuchynská [[Chlorid sodný|soľ]] je slúčenina [[sodík]]u a [[Chlór|chlóru]].<br />
Riadok 288:
''Kuhinjska so je jedinjenje natrijuma i hlora.'' (srbsky)
Srbochorvátčina prevzala množstvo slov z [[Turečtina|turečtiny]] a cez ňu sprostredkovane i z [[Arabčina|arabčiny]] a [[
V menšej miere je slovná zásoba ovplyvnená tiež [[Nemčina|nemčinou]], [[Maďarčina|maďarčinou]] a gréčtinou.
| |||