Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
Alygator (diskusia | príspevky)
Riadok 68:
 
== Klasifikácia ==
Srbochorvátčina je [[indoeurópsky jazyk]], ktorý patrí do južnej vetvy [[Slovanské jazyky|slovanských jazykov]]. Zaraďuje sa do západnej podskupiny spolu zo [[Slovinčina|slovinčinou]]. Jedná sa o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]] alebo [[Nemčina|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Policentrickosť nejakého spisovného jazyka nie je nič neobyčajné, práve naopak. Ako píše Blum to, že jazyk má viacero štandardných verzií je úplne bežné a nie výnimka.<ref>Blum (2002), str. 124</ref> Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Tieto spisovné varianty obyčajne ľudia nazývajú rôznymi názvami, keďže pojem "srbochorvátčina" sa považuje za veľmi kontroverzný, predovšetkým v dotknutých krajinách. Na označenie tohto jazyka sa teda používajú tieto pojmy:
 
* '''srbochorvátsky''' alebo '''chorvátosrbský jazyk''' je tradičné pomenovanie spoločného jazyka, ktoré sa používalo v priebehu 19. a 20. storočia. Názov dostal jazyk po národoch [[Srbi|Srbov]] a [[Chorváti|Chorvátov]], ktorí podľa vtedajších lingvistov patrili medzi hlavných používateľov tohto jazyka.
Riadok 74:
* '''bosniansko-chorváto-srbský jazyk''' (skrátene '''BHS''') je názov, ktorý sa začal používať v 90. rokoch 20. storočia. Okrem Srbov a Chorvátov toto pomenovanie zahŕňa aj Bosňanov ([[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov]]) ako používateľov spoločného jazyka.
* '''centrálny južnoslovanský diasystém''' je výraz, ktorý možno niekedy nájsť v jazykovednej literatúre, najmä keď sa opisuje vzájomné ovplyvňovanie južnoslovanských nárečí v priebehu dejín.
 
Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref>
 
== Dejiny ==