Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy, úprava štruktúry |
|||
Riadok 1:
{{Substovaný infobox}}
{| class="wikitable" style="width: 300px; margin: 0 0 0.5em 1.4em; float: right; clear: right; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;" border=1
Řádek 56 ⟶ 54:
|}
[[File:Serbo croatian language2005.png|thumb|right|Územie, kde hovorí niektorou varietou srbochorvátčiny väčšina obyvateľstva.]]
[[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|Rozšírenie jednotlivých spisovných verzií srbochorvátskeho jazyka: [[srbčina|srbčiny]], [[čiernohorčina|čiernohorčiny]]
'''Srbochorvátčina''' alebo tiež '''Srbčina-chorvátčina-bosniančina''' ('''SCB'''),<ref>{{cite journal |last1=Čamdžić |first1=Amela |last2=Hudson |first2=Richard |year= |title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar |publisher=UCL Psychology and Language Sciences |url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |accessdate=11 September 2013}}</ref> či '''Bosniančina-chorvátčina-srbčina''' ('''BCS'''), je [[Južnoslovanské jazyky |južnoslovanský jazyk]] a taktiež niekdajší hlavný jazyk v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Jedná sa o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť|navzájom zrozumiteľnými]] spisovnými variantmi.
Řádek 71 ⟶ 69:
Jedná sa o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]] alebo [[Nemčina|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Policentrickosť nejakého spisovného jazyka nie je nič neobyčajné, práve naopak. Ako píše Blum to, že jazyk má viacero štandardných verzií je úplne bežné a nie výnimka.<ref>Blum (2002), str. 124</ref> Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Mnohí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina|portugalského]], [[Španielčina|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref>
== Názvoslovie ==
Tieto spisovné varianty obyčajne ľudia nazývajú rôznymi názvami, keďže pojem "srbochorvátčina" sa považuje za veľmi kontroverzný, predovšetkým v dotknutých krajinách. Na označenie tohto jazyka sa teda používajú tieto pojmy:
Riadok 92:
[[Súbor:Matica, ljudevit gaj.jpg|thumb|150px|[[Ljudevit Gaj]], tvorca súčasnej chorvátskej abecedy.]]
Počiatkom 19. storočia sa medzi južnými Slovanmi [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] objavil [[Ilyrizmus]], hnutie, ktorého cieľom bola kultúrna a politická jednota všetkých „Ilýrov“, to jest [[Južní Slovania|južných Slovanov]]. V čase Ilýrskeho hnutia sa objavili myšlienky o vytvorení jednotného spisovného jazyka, ktorý sa v tom čase nazýval
{{Citát|My všetci musíme tvrdo pracovať, nech to dáme po poriadku, nech je jazyk náš knižný jednotný, nech sa každá kniha môže od slova do slova previesť z latinky na slovanské písmo i zo slovanského písma do latinky, a potom (a iba potom) budeme jeden národ a budeme mať jedno písomníctvo...<ref>[http://kovceg.tripod.com/bkd_inerpretacija.htm Pavle Ivić: O BEČKOM KNJIŽEVNOM DOGOVORU]</ref>|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]]}}
Ilyrizmus sa stretol s uznaním u väčšiny literátov v južnoslovanských krajoch. Hnutie trvalo od roku [[1830]] do roku [[1843]] a najväčší rozmach
=== Viedenský literárny dohovor ===
Riadok 106:
{{Citát|Vediac, že jeden národ má mať jeden spisovný jazyk, a potom so smútkom v očiach sledovať ako je naša literatúra rozštvrtená, nielen písmom, ale i pravopisom, zišli sme sa tu, že sa dohodneme, že teraz spisovný jazyk zostavíme a zjednotíme ako najväčšmi môžeme.<ref name="Bečki dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Be%C4%8Dki_knji%C5%BEevni_dogovor Bečki književni dogovor]</ref>|Viedenský literárny dohovor}}
Zhromaždení južnoslovanskí lingvisti sa zhodli, že netreba miešať nárečia či vytvárať nové, ktoré ľud nepozná, ale treba vybrať jedno ľudové nárečie, ktoré bude spisovným jazykom. Za základ spisovného jazyka bolo zvolené južné nárečie, čiže štokavčina
Aby sa väčšmi priblížili spisovnému jazyku, chorvátski spisovatelia sa zriekli prvkov kajkavského nárečia a osvojili si štokavské nárečie ako spisovnú reč. Takisto srbskí spisovatelia sa vzdali slavenosrbského jazyka.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 318), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> Následne, aby sa zblížili aj abecedy, chorvátska latinka i srbská cyrilika boli zreformované na fonetickom princípe.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 322), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref>
Riadok 241:
== Štruktúra jazyka ==
=== Abecedy a výslovnosť ===
Řádek 299 ⟶ 298:
{| class="wikitable"
|-
! '''
! Trieda I - Mužský I <br />''okno''
! Trieda I - Mužský II<br /> ''ac'', živých<br />''somár''
Řádek 379 ⟶ 378:
| ljubavi
|-
! '''
! ''okná''
! ''somáre''
Řádek 459 ⟶ 458:
| ljubavima
|}
'''Slovesá'''
Řádek 582 ⟶ 579:
|-
| colspan=5 style="background-color:#ffffff" | <small>'''Zdroje:''' Bosniansky text je prevzatý z [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src1.htm oficiálneho prekladu] kancelárie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ako aj slovenský originál]). Tento bosniansky text bol preložený do chorvátčiny a srbčiny počas [http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ seminára na pôde Univerzity v Bonne]. Oficiálne ([http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src3.htm srbská] a [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src2.htm chorvátska]) verzie boli preložené nezávisle od bosnianskej, a preto obsahujú hlavne individuálne, skôr než lingvistické, rozdiely.
|}
|