|
| Popis = slovenský rytec a medailér
| Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1899]]
| Miesto narodenia = [[Kremnica]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1965|11|23|1899|4|20}}
| Miesto úmrtia = [[Kremnica]], [[Slovensko]]
}}
'''Anton Hám''' (* [[20. apríl]] [[1899]], [[Kremnica]], [[Slovensko]] – † [[23. november]] [[1965]], [[Kremnica]], [[Slovensko]]) bol významný slovenský [[Gravírovanie|rytec]] a [[Medaila|medailér]].
== Život ==
Ako syn [[minciarMinca|minciara]]a sa pripravoval na rytecké povolanie. Pretože bol talentovaný, stal sa žiakom dvojročnej umelecko-priemyslovej školy v [[Budapešť|Budapešti]]. V roku [[1919]] sa vrátil domov a pracoval ako rytec v [[Mincovňa Kremnica|mincovni v Kremnici]]. Na odporúčanie [[Otakar Španiel|Otakara Španiela]] študoval v medailérskej špeciálke na [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémií výtvarných umení]] v [[Praha|Prahe]]. Napriek tomu, že patril k najlepším žiakom prof.profesora [[Otakar Španiel|Otakara Španiela]], musel predčasne prerušiť štúdia a v roku [[1925]] prevziať vedúcu funkciu ryteckého oddelenia v [[Mincovňa Kremnica|Štátnej mincovni]] po zosnulom medailérovi J. Čejkovi. Tu potom pôsobil plných 46 rokov. V roku [[1937]], na študijnej ceste v [[Paríž]]i, sa oboznámil s redukčnými strojmi Janviere a [[pantograf]]mi, ktoré potom zaviedol aj v mincovni.
== Dielo ==
Vytvoril niekoľko druhov [[medaila|medailí]] a [[odznak]]ov, uplatnil sa pri zhotovovaní nových [[punc]]ových značiek na [[zlato]] a [[striebro]]. Úspešne viedol výskum lisovania za studena nielen medailových a mincových razidiel, ale aj na lisovanie hlbokých nástrojov na umelé hmoty a tieto spôsoby zaviedol do výroby po oslobodení ČeskoslovenskaČesko-Slovenska po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Bol tiež odborným posudzovateľom [[falzifikácia|falzifikátov]] mincí.
Po druhej svetovej vojne, Anton Hám bol považovaný za špičkového výskumno-vývojového pracovníka a konštruktéra špecializujúceho sa na automatizáciu raziacej techniky, a to predovšetkým v technológiitechnológiou studenej razby. Táto technológia dovolila vyrobiť medailu o priemere {{mm|150|m}}, ktorá predstavovala najväčšiu svetovú medailu. Výročná správa Kremnickej mincovne (2011) uvádza, že v roku [[1948]] mincovňa bola uznaná na svetovej prehliadke výrobcov medailí (FIDEM) v Paríži za medailu o priemere {{mm|150|m}}, ktorá zostala neprekonaná až do začiatku [[21. storočie|21. storočia]].
Anton Hám zhotovil 1 000 kusov číslovaných razidiel pre československéčesko-slovenské [[dukát]]y (1923). Boli to tzv. ''svätováclavské dukáty'', ktoré sa používali ako oficiálne obchodné platidlo v ČSR. Bol autorom a spoluautorom niekoľkých návrhov mincí. Svoje všestranné znalosti mincového umenia dokázal pri vyhotovení mincových razidiel pre plynulú automatickú razbu mincí.
== Z diela ==
| 