4 529
úprav
d
aktualizácia
(typografia) |
d (aktualizácia) |
||
|
'''Nový Smokovec''' tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]].
Zakladateľom osady bol Dr. [[Mikuláš Szontagh]] (1843-1899), ktorý si v roku [[1875]] prenajal od obce [[Veľký Slavkov]] 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]].
Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]].
[[Súbor:novysm.jpg|náhľad|Nový Smokovec]]
[[Súbor:Catholic and evangelic church.jpg|náhľad|Kostoly v Novom Skokovci]]
Výstavba Nového Smokovca sa začala v roku [[1875]], no najstaršie sanatóriá dali do prevádzky 1. júla [[1876]] ako prvú špecializovanú liečebňu tuberkulózy v Uhorsku. Szontagh zrejme považoval tento termín aj za dátum založenia Nového Smokovca, ako nasvedčuje mohutný žulový balvan pri rodinnej vile s vytesaným rokom [[1876]].
Nový Smokovec bol prvou tatranskou osadou, ktorá bola v prevádzke i v zime. Predpokladaná prvá zimná sezóna 1881-82 sa pre obavy pacientov, a ich liečiteľov nekonala, ale počas nasledujúcej zimy zostali už obidve sanatóriá otvorené a pomerne dobre obsadené.
Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do zimnej záhrady (terajšieho kina ''Kriváň''). Na začiatku 20. storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria budovy ''Európa'' a ''Branisko''. Obytný dom Szontaghovcov slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom ''Vila Szontagh''. Po smrti Mikuláša Szontagha majetok a teda aj kúpele zdedil jeho syn [[Mikuláš Szontagh mladší]].
Počas prvej svetovej vojny sa szontaghovské sanatóriá premenili na vojenské lazarety. Súčasne sa začalo budovať aj nové veľké sanatórium účastinnej spoločnosti, ktoré otvorili roku [[1925]]. Nazvali ho ''Palace'', ale keď ho prevzal a prestavoval Všeobecný penzijný ústav a po ďalšej reorganizácii Penzijný ústav súkromných úradníkov, zaviedli sa oficiálne názvy Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu, resp. Sanatórium Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PÚSÚ). V miestnom slangu sa ujalo a pretrváva označenie ''Penzák''.
Neskôr bola postavená nová ozdravovňa v priestorovej nadväznosti na starú liečebnú osadu. Po dostavbe na ňu preniesli roku [[1933]] názov jej premenovanej predchodkyne - Palace.
Popri všetkých týchto liečebných objektoch vyrástli v Novom Smokovci od 80. rokov 19. storočia aj viaceré vilky rôznych súkromníkov. Najväčšia z nich patrila pôvodne Telekiovcom a volali ju Szikra, t. j. ''Iskra'', podľa pseudonymu majiteľky, maďarskej spisovateľky Júlie Kende - Telekiovej. Po prvej svetovej vojne ju prevzala Legiobanka a premenovala ju na Sibír. Dnes sú v nej umiestnené predškolské zariadenia a názov [[Sibír]] prevzalo v miestnom slangu obytné sídlisko, ktoré sa od roku [[1958]] rozrástlo poniže pôvodnej nositeľky mena, na západnom okraji Nového Smokovca.
Krátko po vojne dali do prevádzky nový turistický hotel ''Bystrina'' a roku [[1954]] prvú tatranskú novostavbu odborárskej zotavovne s názvom Budovateľ, dnes Telekomunikácie. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta [[1970]] postavili hotel ''MS 70'' a nový ''hotel Park'' dnes po rekonštrukcii ''hotel Átrium'', na mieste staršieho, demolovaného menovca z roku [[1930]]. Niekdajšie rozhranie medzi Novým a Starým Smokovcom už celkom zaniklo.<ref>Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976</ref>
== Referencie ==
| |||