Marshallov plán: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Doplnenie najmú o prelinkovanie na ostatné súvisiace články. Inšpirované http://www.sme.sk/c/7987928/preco-ceskoslovensko-odmietlo-marshallov-plan.html |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Marshall Plan.png|right|thumb|300px|Mapa povojnovej Európy ukazuje krajiny, ktoré dostali pomoc podľa Marshallovho plánu. Červený stĺpec ukazuje výšku pomoci pre jednotlivé krajiny.]]
'''Marshallov plán''' alebo oficiálne '''Plán európskej obnovy''' (European Recovery Program) bol plán prijatý [[Kongres Spojených štátov|Kongresom]] [[3. apríl]]a [[1948]] s cieľom organizovane zabezpečiť
Plán prvý raz vyhlásil štátny tajomník USA [[George C. Marshall]] 5. júna 1947 v prejave na Harvarde. Bol iniciátorom a tvorcom plánu. V rokoch 1948-1952 v rámci tohto plánu poskytli USA západnej Európe pomoc vo výške približne 13 miliárd dolárov. Marshallov plán prispel k hospodárskej rekonštrukcii západnej Európy, obnovil priemysel, poľnohospodárstvo a oživil medzinárodný obchod. USA si touto hospodárskou pomocou
== Historické súvislosti ==
Dôležitým faktorom po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1945 bol rodiaci sa konflikt medzi bývalými [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencami protihitlerovskej koalície]]. Problémy sa objavili ešte počas vojny na jaltskej konferencii 4. až 11. februára 1945. Nezhody sa týkali hlavne hraníc Poľska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka. Západné mocnosti navrhovali federáciu a Sovietsky zväz trval na jednotnom nemeckom štáte. Za začiatok [[Studená vojna|studenej vojny]] veľa historikov považuje [[Trumanova doktrína|Trumanovu doktrínu]] označovanú aj ako koncepcia „zadržovania komunizmu“, ktorú prezident [[Harry S. Truman|Truman]] verejne predstavil 12. marca 1947. V rovnakom roku prišli USA aj s ponukou ekonomickej obnovy zničeného európskeho hospodárstva. Plán dostal názov Marshallov a bol predstavený na konferencii v Paríži (12. júla až 22. septembra 1947). Práve tento plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky ([[Západný blok|Západ]] a [[Východný blok|Východ]]). Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. Minister zahraničných vecí ZSSR [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] už začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA a označil ich za nepriateľov ZSSR. V rovnakom čase bol minister zahraničných veci ČSR [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Na samotných jednaniach o pláne v Paríži sa nakoniec žiadna z krajín pod priamym sovietskym vplyvom nezúčastnila (nezúčastnilo sa ani neutrálne Fínsko z obavy z konfrontácie so ZSSR). V septembri 1947 sa v Poľsku uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny Informbyro]] a sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP)]]. [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] teda Marshallov plán neprijalo.
== Pozri aj ==
[[George C. Marshall|George Catlett Marshall]]
[[Trumanova doktrína]]
[[Železná opona]]
{{Studená vojna}}
| |||