Verzia z 13:15, 30. september 2015 upraviť Perspektíva1 (diskusia \| príspevky) 927 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:35, 1. október 2015 upraviť vrátiť Perspektíva1 (diskusia \| príspevky) 927 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 7: Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 – 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia. Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 mladší syn [[Ján Huňady\|Jána Huňadyho]] Ladislav sa skončila prímerím. Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]] na uhorský trón. V [[Bitka pri Blatnom Potoku\|bitke pri Blatnom Potoku]] v roku [[1458]], v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i [[Peter Aksamit)]] sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku – pri vrchu Žebrák a v Rakúsku – pri Marcheggu) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie [[Trnava\|Trnavy]] dal veliteľ rakúskych bratríkov Ján Šmikovský zo Žďáru okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo [[Veľké Kostoľany\|Veľkých Kostoľanoch]] pri [[Piešťany\|Piešťanoch]]. Tu bola v roku [[1467]] zvedená rozhodujúca [[Bitka pri Veľkých Kostoľanoch\|bitka]], znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku. [[Kategória:Dejiny Slovenska]]

Bratríci: Rozdiel medzi revíziami