Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami

|Popis = slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz a biblista

[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice]], [[Slovensko]] – † [[16. apríl]] [[2009]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.

Jozef HeribanNarodil sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v [[Trnava|Trnave]]. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v roku [[1943]] vstúpil do saleziánskeho [[noviciát]]u v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v roku [[1944,]] pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v rokoch [[1947]] – [[1950]] vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v roku 1950 zastihla tzv. [[Akcia K]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov však prekročil 1. septembra hranice Česko-Slovenska a dostal sa do [[Turín]]a, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch [[1951]] – [[1955]] absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.

V r. 1955 – [[1957]] študoval na Pápežskom[[Pontificio biblickomIstituto inštitúteBiblico]] v Ríme[[Rím]]e, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v [[Chirba Kumrán|Kumráne]] a [[Jericho|Jerichu]]. Po ukončení biblických štúdií bol v r.rokoch 1957 –[[ 1967]] profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r.roku [[1965]] do r. [[1973]] pôsobil ako [[kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University.

Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu ''Seikō Gakuin'' v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na ''Shin´ai Women´s College'' v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v [[japončina|japončine]] pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.

V roku [[1976]] sa Jozef Heriban vrátil do Talianska <ref>[http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090416013 Zomrel profesor Jozef Heriban]</ref>, začal publikovať v [[taliančina|taliančine]] a 15. novembra [[1980]] obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r.roku [[1983]]. Popritom prednášal exegézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravujepripravoval prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r.roku [[1986]] v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r.roku [[1988]], svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 13001 300-stranového ''[[Príručný lexikón biblických vied|Príručného lexikónu biblických vied]]'' z r.roku [[1992]], jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r.roku [[1995]], ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r.roku [[1997]] v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.

V roku [[1989]] bol v [[Dublin]]e zvolený za člena medzinárodnej organizácie ''Studiorum Novi Testamenti Societas'', združujúcej svetových odborníkov na [[Nový zákon]]. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli [[Filipíny]] a [[Nemecko]]. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov ([[Izrael]], [[Francúzsko]], Nemecko, [[Španielsko]], [[Mexiko]], [[Škótsko]], [[Belgicko]]) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, [[francúzština]], [[angličtina]], [[nemčina]], japončina).

=== Zdroj ===