Verzia z 20:05, 17. júl 2015 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:52, 3. október 2015 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 7: Podla [[Anglosaská kronika\|Anglosaskej kroniky]] Wessex založili rodoví vládcovia Cerdik a Cynrik. Postupne rozširovali svoje hranice a narážali na územia svojich susedov. Údajne ovládli oblasti dnešného [[Devon (Anglicko)\|Devonu]] a [[Cornwall (grófstvo)\|Cornwallu]] a takisto podnikali výboje do [[Mercia\|Mercie]]. Roku [[825]] [[Egbert]] porazil Merciu, neskôr jeho nadvládu uznala aj [[Northumbria]] a stal sa tzv. bretvaldom, vládcom Británie. Nikdy však nebol označovaný ako kráľ. Wessex budoval prepojený systém mestských opevnení, ktorí ich ochránil najmä pred nájazdmi [[Vikingovia\|Vikingov]] za vlády [[Alfréd Veľký\|Alfréda Veľkého]]. Alfréd Veľký bol najvýznamnejším ~~králom~~kráľom wessexskej histórie. Keď sa roku [[871]] dostal k moci, zastavil ťaženie Dánov, neskôr ich dokonca vytlačil z časti krajiny a uzavrel [[prímerie]]. Alfréd ako prvý naozaj zjednotil všetky anglosaské kráľovstvá pod svoju vládu. Medzi dôležité centrá Západných Sasov patrili sídla založené ešte [[Staroveký Rím\|Rimanmi]], [[Dorchester (Oxfordshire)\|Dorchester]] a [[Winchester]] – ktorý Alfréd roku [[871]] vyhlásil za hlavné mesto. Kráľovsky titul sa vo Wessexe nededil, ale vládcom sa stal vždy najsilnejší vodca spomedzi popredných rodov. Po obsadení Mercie sa severná hranica Wessexu nachádzala pravdepodobne v okolí rieky [[Temža\|Temže]], neďaleko [[Londýn]]a. V období [[Bitka pri Hastingse\|bitky pri Hastingse]] (1066) vládol vo Wessexskom vojvodstve rod [[Godwin]]ovcov, z ktorého pochádzal aj súper [[Viliam Dobyvateľ\|Viliama Dobyvateľa]] o trón [[Harold II.]]

Wessex: Rozdiel medzi revíziami