Závrt: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 37 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q188734) |
rozšírenie: príklady najväčších závrtov na Slovensku |
||
Riadok 17:
Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v [[Terciér|treťohorách]] v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich [[laterit]]ové a [[kaolinit]]ové červené hliny nazývané ''terra rossa''. Ak sú mladšieho ([[pleistocén]]neho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané ''terra fusca''. V [[holocén]]nych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, ''[[rendzina|rendzín]]''.
Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte planiny [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 350 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Priamo v jej najnižšom bode sa nachádza ústie vertikálnej jaskyne s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. V Panskom lese na Silickej planine, takisto v Slovenskom krase, neďaleko Panskej priepasti, sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama. Obe sú výrazne tektonicky predisponované.
== Iné projekty ==
| |||