Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

Prvý grécky kmeň, ktorýktorí obsadili Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku [[1000 pred Kr.]], teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej [[Arkádia|Arkádie]] a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]], [[Olympia]], [[Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v [[Arkádia|ArkádiíArkádii]] založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (síce Sparta si uchovala nezávislosť) a po nich [[Rimania]]. Mestá [[Sparta]] a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].

Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka sa bohatou kultúroubohatá. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvinul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typický aj pestovaním pomarančov a olív.

Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.{{--}}9. stor. hlavne zo [[Sicília|Sicílie]] a [[Calábria|Calábrie]]. TýtoTíto ďalej vstrebali zvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a ide o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]] – Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády.