Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 1 920 bajtov ,  pred 4 rokmi
dopňlňanie
== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická. (toTo bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať). V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
 
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]]. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh.
== Atmosféra ==
[[File:Pluto Departure by New Horizons.jpg|left|thumb|Zákryt Slnka Plutom vyfotografovaný sondou New Horizons zo vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov. Na tejto snímke možno vôbec po prvýkrát vidieť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] nejakej trpasličej planéty ako jemný prstenec okolo nej. Slnečné svetlo v nej rozptyľujú najmä väčšie a zložitejšie [[molekuly]].]]
Pluto obklopuje veľmi riedka [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], ktorá sa skladá najmenej z 98 % [[dusík]]a (N<SUB>2</SUB>),<ref name="Kozmos2015" /> so stopami [[metán]]u (CH<SUB>4</SUB>, max. 0,5 %) a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (CO)<!-- V úvode sa spomína oxid uhličitý -->. Atmosféra bola objavená pri zákrytoch hviezd Plutom.<ref name="Kleczek" /> [[zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť hviezdy]] počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani [[atmosférický tlak|tlak]], ani teplotu atmosféry pri povrchu. Hustota, a teda aj [[atmosférický tlak|tlak]] jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k [[vyparovanie|vyparovaniu]] a [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje. Keďže naposledy bola trpasličia planéta najbližšie k Slnku v roku [[1989]], teraz sa od neho vzďaľuje a jej atmosféra pozvoľna zamŕza. Preto bolo dôležité vyslať sondu čo najskôr, aby preskúmala atmosféru Pluta pred jej úplným zmrznutím a stratou<ref name="astro.cz" /> (a tiež, aby vzdialenosť prekonaná sondou bola podľa možností čo najmenšia). Paradoxne, merania zo Zeme však ukazovali, že v posledných rokoch tlak na Plute neklesá, ale rastie, hoci teleso sa od Slnka vzďaľuje.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gemec
| meno = Martin
| acessdate = 18. marec 2009
}}</ref> Ultrafialové žiarenie zo Slnka podľa hypotézy rozkladá metán, z ktorého sa potom tvoria ďalšie zlúčeniny. Tie pri poklese do hlbších a chladnejších vrstiev atmosféry skondenzujú a sú hlavnou zložkou oparu, ktorý nasnímala sonda New Horizons pri pozorovaní zákrytu Slnka Plutom.<ref name="astro.cz" />
 
Veľa informácií o atmosfére priniesla sonda New Horizons. Už päť dní pred jej najväčším priblížením k Plutu detegovala ionizovaný dusík unikajúci z plynného obalu Pluta. Mohlo by to znamenať, že častice unikajú z atmosféry vyššou rýchlosťou, ako sa očakávalo. Unikajúce množstvá dusíka predstavujú stovky ton za hodinu. Ďalej sonda objavila oblasť studeného ionizovaného plynu, ktorý sa rozpína do vzdialeností až 77 000 - 109 000 km od trpasličej planéty, pričom na strane odvrátenej od Slnka má tvar chvosta pripomínajúceho chvosty planét. Napriek obrovskej vzdialenosti od Slnka je atmosféra Pluta veľmi rozsiahla.<ref name="Kozmos2015" >{{Citácia periodika
| titul = New Horizons/Pluto - ľadový trpaslík vydáva svoje tajomstvá
| priezvisko = Svoreň
| meno = Ján
| periodikum = Kozmos
| rok = 2015
| ročník = 46
| číslo = 5
| strany = 3-7
}}</ref>
 
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa ďalej zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo Zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[mikrobar]]ov, ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz" /> Ide o 10 000-násobne nižší tlak, než na na zemskom povrchu pri hladine mora.<ref name="Kozmos2015" /> Je možné, že za posledné dva roky, ktoré uplynuli medzi poslednými pozemskými meraniami a preletom sondy New Horizons, začal prevažovať efekt rastúcej vzdialenosti trpasličej planéty od Slnka a tlak s postupným zamŕzaním atmosféry skutočne klesá. Závery sa však budú naďalej upresňovať, ako [[riadiace stredisko]] prijíma a spracováva údaje zo sondy.<ref name="astro.cz" />
 
Atmosféra Pluta je taká riedka, že z povrchu nie je vôbec vidieť.<ref name="kosmonautix">{{Cite web
| acessdate = 31. júl 2015
}}</ref> Pre pozorovateľa na Plute by obloha aj cez deň zostávala čierna. Na druhej strane je však atmosféra Pluta dostatočne hustá na to, aby rozptýlila slnečné svetlo na tmavej strane planétky v blízkosti terminátora a sonda mohla New Horizons nasnímať aj povrchové útvary, ktoré ležia v tieni.<ref name="kosmonautix2" />
 
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo Zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[mikrobar]]ov, ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz" /> Je možné, že za posledné dva roky, ktoré uplynuli medzi poslednými pozemskými meraniami a preletom sondy New Horizons, začal prevažovať efekt rastúcej vzdialenosti trpasličej planéty od Slnka a tlak s postupným zamŕzaním atmosféry skutočne klesá. Závery sa však budú naďalej upresňovať, ako [[riadiace stredisko]] prijíma a spracováva údaje zo sondy.<ref name="astro.cz" />
 
== Povrch ==
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
}}</ref> Tieto teploty však majú relatívne blízko k bodu topenia látok, z ktorých je Pluto zložené, a preto je predpoklad, že povrchové vrstvy Pluta sú do istej miery plastické. Tento predpoklad potvrdzujú aj snímky sondy New Horizons, napríklad oblasti s malým množstvom [[impaktný kráter|impaktných kráterov]], ktoré by mali byť zahladené aktívnymi geologickými procesmi.<ref name="kosmonautix" /> Sonda vyfotografovala aj pomaly tečúce [[ľadovec|ľadovce]] dusíkatého ľadu. Zmäknutie až roztopenie vrstvy dusíka, po ktorej ľadovce tečú, spôsobila vlastná hmotnosť dusíka ležiaceho na ňom.<ref name="Kozmos2015" /> Podobný proces, len pri oveľa vyšších teplotách, prebieha na zemskom povrchu v ľadovcoch z vodného [[ľad]]u.
 
Povrch Pluta, ktorý bol metamorfovaný slnečným svetlom, má hnedastú farbu, čo je spôsobené pravdepodobne zmrznutými uloženinami metánu.<ref name="Rekordy">{{Cite book
| publisher = Slovenská Grafia, Bratislava
| isbn = 80-8067-071-4
| pages = strany: 320-323}}</ref> Veľké množstvo metánového ľadu bolo objavené aj v polárnych oblastiach. Táto ľadová oblasť je podľa infračerveného mapovania sondou hrubšia ako sa predpokladalo.<ref name="Kozmos2015" />
| pages = strany: 320-323}}</ref>
 
Povrchové útvary začali byť pomenovávané až keď sa k trpasličej planéte priblížila sonda New Horizons a priniesla neporovnateľne podrobnejšie snímky, než aké sa kedy dali získať. Už pred najväčším priblížením sondy k Plutu bola na jej snímkach zreteľná svetlá oblasť v tvare srdca, ktorú pomenovali po objaviteľovi Pluta ''Tombaugh Regio''. Z okraja tejto oblasti prišla jedna z prvých podrobných snímok, na ktorej sa ukázalo geologicky mladé pohorie. Mladý vek tejto oblasti odborníci usúdili na základe toho, že na detailnej snímke neboli nijaké impaktné krátery.<ref name="astro.cz" /> Začiatok tvorby skúmaných hôr sa odhaduje na 100 miliónov rokov dozadu a za ich pôvod sa považuje [[vrásnenie]] podpovrchových ľadov.<ref name="Kozmos2015" />
 
Z geologického hľadiska je povrch Pluta veľmi rôznorodý a pestrý. Niektoré útvary na snímkach prijatých z New Horizons v septembri 2015 pripomínajú [[duna|duny]]. Takéto útvary vedci na Plute neočakávali, pretože duny na planétach sú vytvárané [[vietor|vetrom]] a atmosféra Pluta sa považovala za príliš riedku na to, aby jej prúdenie dokázalo duny vytvoriť. Podľa Williama B. Miniikona z Washington Univerzity v St. Louis tieto útvary vytvorila buď hustejšia atmosféra v minulosti Pluta, alebo zatiaľ neznáme pochody.<ref name="kosmonautix2">{{Cite web
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> Jeho priemer upresnený meraniami sondy New Horizons na {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Ide o najväčší mesiac v pomere k materskému telesu a dvanásty najväčší mesiac slnečnej sústavy vôbec. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Ich vzájomná vzdialenosť je {{km|19531|m}}, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou ([[privrátená strana]]) podobne ako pozemský Mesiac. Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.<ref name="astro.cz" /><ref name="Kozmos2015" />
 
Cháron bol dlho známy ako jediný mesiac Pluta. V roku [[2005]] však Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, [[Nix (mesiac)|Nix]] a [[Hydra (mesiac)|Hydra]], ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami. V júni 2011 objavil štvrtý mesiac, ktorý dostal pomenovanie [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]],<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/190413/objavili-dalsi-mesiac-planety-pluto/</ref> a v júni roku 2012 piaty s názvom [[Styx (mesiac)|Styx]].<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/210192/pluto-ma-pat-mesiacov/</ref> Mená mesiacov pochádzajú z gréckej mytológie; [[Kerberos]] je trojhlavý pes, strážca vchodu do podsvetia a [[Styx (mytologická rieka)|Styx]] je rieka oddeľujúca svet živých a svet mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
12 020

úprav