Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Dejiny: preklepy
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Riadok 41:
Počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] od 2. polovice 14 storočia najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši [[Rusíni|rusínske]] pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie.
 
Osídľovanie severného Šariša na valašskom práve bolo najintenzívnejšie v 16. storočí. Koncom 16 storočia už bola sídelná sieť feudálneho Šariša vyvinutá. Roku 1598 bolo v Šariši 371 sídel, z toho 3 slobodné kráľovské mestá, 5 mestečiek a 263 dedín a osád. V nasledujúcom období vzniklo už iba niekoľko sídel, ktoré sa vyvinuli z majerov a pri priemyselných centrách. Súpis z roku 1720 uvádza v Šariši 3 slobodné kráľovské mestá ([[Bardejov]], [[Prešov]] a [[Sabinov]]), 9 mestečiek ([[Drienov]], [[Hanušovce nad Topľou]], Veľký Šariš, [[Brezovica (okres Sabinov)|Brezovica]], [[Lipany]], [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plaveč]], [[Kurima (okres Bardejov)|Kurima]], [[Gaboltov]] a [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]]) a 360 dedín a osád.
 
Pre osídlenie Nízkych Beskýd sú charakteristické malé, ale početné dediny.