Žilina (okres): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Finalizácia strojovej úpravy |
d Disambig: 4x: Strečno → Strečno (obec), Predmier → Predmier (okres Bytča), Štiavnik → Štiavnik (obec), Belá → Belá (okres Žilina); wl. okres norm.: 8x; typog.; drob. |
||
Riadok 18:
Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň [[Malá Fatra|Malej Fatry]] na východe. Juhozápadná časť prechádza [[Strážovské vrchy|Strážovskými]] a [[Súľovské vrchy|Súľovskými vrchmi]], západná a severozápadná hrebeňom [[Javorníky|Javorníkov]] a severná [[Kysucká vrchovina|Kysuckou vrchovinou]]. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území [[Krivánska Fatra|Krivánskej Fatry]] nachádza [[Národný park Malá Fatra|národný park]].
Územie susedí na severe s okresmi [[
=== Vodstvo ===
Riadok 30:
Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:
* '''[[Horné Považie|Považie]]''' (na úseku [[Strečno (obec)|Strečno]] – [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]])
* '''údolie [[Varínka|Varínky]]'''
* '''obce podjavornícke:''' [[Dlhé Pole]], [[Veľké Rovné]], [[Kolárovice]] a [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]]
* '''údolie [[Rajčanka|Rajčanky]]'''
[[File:Chlapi2.jpg|thumb|[[Čičmany|Čičmanskí]] chlapi v kroji]]
Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.<ref>Tabuľka - Žilina (okres)</ref> Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr [[Malá Fatra|Malej Fatry]] ([[Lysica]], [[Dolná]], [[Horná Tižina]], [[Terchová]]).
Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. ''bačoviská'' (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov [[Ovca|oviec]] s produkciou mliečnych výrobkov, [[mäso|mäsa]], [[vlna|vlny]] a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu [[ovca|oviec]] sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v [[Terchová|Terchovej]] a [[Belá (okres Žilina)|Belej]] pri [[Varín]]e nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.
Hlavné zamestnanie – [[poľnohospodárstvo]] a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti [[príjem|zárobku]]. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním [[drevo|dreva]]. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo [[drotárstvo]]. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. [[Drotár]]i z okolia [[Bytča|Bytče]] a Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky.
|