Lengyelská kultúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lokalita "Nitra Mlynárovce" premenovaná správne na "Nitra Mlynárce" a "Deravá skala" na "Dzeravá skala" |
d Disambig: 2x: Borová → Borová (okres Trnava), Branč → Branč (okres Nitra); typog.; drob. |
||
Riadok 10:
Chronologické delenie:
* (Prelengyel = posledná fáza želiezovskej skupiny)
* Protolengyel (protolengyelská skupina) – na SK: [[lužianska skupina]] a [[skupina Bíňa-Bicske]]
* vlastný lengyel:
** Lengyel I – na SK: [[skupina Nitriansky Hrádok]]
** (na SK) [[fáza Santovka]]
** Lengyel II – na SK: [[skupina Pečeňady]]
** (na SK) [[fáza Moravany nad Váhom]]
** Lengyel III ([[klasický lengyel]])- na SK: [[skupina Brodzany]] (staršie: [[skupina Brodzany-Nitra]] = [[brodziansko-nitrianska skupina]])
** Lengyel IV ([[epilengyel]])- na SK:[[ludanická skupina]]
Lengyel IV (a tým aj eneolit) sa začína podľa nového datovania 4400/4300/4250 pred Kr.
== MMK ==
Na Morave a v severnom Rakúsku sa forma lengyelskej kultúry nazýva [[kultúra s moravskou maľovanou keramikou]](skr. MMK; [[kultúra s rakúsko-moravskou maľovanou keramikou]]). Pre podobnosť s vývojom na Slovensku sa v minulosti moravské a slovenské nálezy označovali ako [[kultúra so slovensko-moravskou maľovanou keramikou]] alebo [[slovensko-moravská kultúra]]. V širšom zmysle sa označenia kultúra s moravskou maľovanou keramikou alebo s rakúsko-moravskou maľovanou keramikou alebo so slovensko-moravskou maľovanou keramikou alebo slovensko-moravská kultúra používali v minulosti ako synonymum pre celú lengyelskú kultúru alebo aspoň pre jej moravské, slovenské, západomaďarské a priľahlé rakúske nálezy.
== Slovensko ==
Na západnom Slovensku lengyelská kultúra zodpovedá mladému neolitu a starému eneolitu. Zo severu stredného Slovenska (vrátane) Spiša z obdobia protolengyelskej a lengyelskej kultúry nie sú zatiaľ vôbec žiadne archeologické nálezy.
Riadok 31:
Vlastný [[lengyel]] chronologicky delíme na niekoľko fáz (pozri vyššie). Vo fáze I enormne narástol rozsah sídlisk. Väčšie sídliská obsahovali okolo 50 domov. Sídliská tohto obdobia delíme na:
* centrálne: boli veľkosťou porovnateľné s menšími stredovekými mestami; spravidla majú podobu rondelu, teda kruhové osady opevnené palisádami so štyrmi bránami a širokými priekopami (Svodín, Bučany, [[Borová (okres Trnava)|Borová]] – Ružindol, Nitriansky Hrádok); ich stavba svedčí o dobre organizovanej spoločnosti vyspelej hospodárskej aj kultúrnej úrovne
* strategické ([[Devínska Kobyla]])
* veľké dediny s dlhými domami pozdĺž potoka ([[Budmerice]], [[Šenkvice]])
* malé usadlosti (1 dom)
Centrálne sídliská ([[rondel]]y) neskôr náhle násilným spôsobom zanikli a nasledovalo (stále lengyelské) obdobie, kedy sa osídlenie rozšírilo v podobe menších osáda na viacero miest, často dovtedy neosídlených. Fáza I má keramiku bohato maľovaná čiernou a žltou a zoomorfné aj antropomorfné plastiky (napr. soška sediaceho ženského idolu, tzv. „[[magna mater]]“ z Nitrianskeho Hrádku).
Riadok 45:
Vo fáze III (napr. lokalita Brodzany) sa vytratila maľovaná keramika aj figurálna plastika, zmenil sa sortiment nádob a začali sa používať masívne medené nástroje (sekery, sekeromlaty, dláta). Náleziská tejto skupiny sa sústreďujú na okraji Podunajskej pahorkatiny. Budovali sa trapézovité domy.
Vo fáze IV sa sídliská rozšírili po celom západnom Slovensku, stále sa však sústreďujú v Podunajskej pahorkatine, a budovali sa veľké osady s veľkými dvojizbovými domami (napr. lokality [[Jelšovce]], [[Branč (okres Nitra)|Branč]]). Posun sídiel do pahorkatinových oblastí súvisel asi so suchým podnebím v nížinách a vo fáze IV aj s prvou prospekciou kovov.
[[Kategória:Archeologické kultúry]]
| |||