Olympijské hry (starovek): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Revízia 6136031 používateľa 87.197.21.137 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Hoplitodromos Staatliche Antikensammlungen 1471.jpg|thumb|250px|''Beh ťažkoodencov'' (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfóre, cca. [[550 pred Kr.]] ]]
'''Olympijské hry''' boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom [[Grécko|Grécku]] raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta [[Zeus|Diovi]] v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] na [[Peloponéz]]e medzi rokmi (najneskôr) [[776 pred Kr.]] a (najskôr) [[394]] (po Kr.).
Řádek 5 ⟶ 6:
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha [[Zeus|Dia]].
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier -
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri [[Héraie|héraách]]. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom [[hélládonik]]ov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9).
|