|
Iní zas tvrdia, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (čiže niečo ako budúci Slováci). Z výrazu „slověne" (v dnešnom pravopise Sloveni) každopádne neskôr vznikol jednak názov dnešných Slovákov „Slováci“/„Slovák“ (do 15. stor. "Slovenin")/"Slovenka"/"slovenský" atď. a jednak názov dnešných Slovincov „Slovenci“/„Slovenec“/„Slovenka“/„slovenski“ atď. Dnes prevládajúca interpretácia trochu nejasného latinského textu nazývaného [[Bavorský geograf]] zas umožňuje asi k roku [[843]] tvrdiť, že obyvatelia západnej časti sa nazývali „Marharii“ a obyvatelia východnej časti „Merehanos“ (čiže ide azda o niečo ako Moravania a Tiež-Moravania).
JedinýmiHlavným písomnemestom doloženýmibola mestamiNitra. VeľkejIné Moravyvýznamné súhradiská okrem spomenutejVeľkej Moravy a [[Veligrad]]u hradiská [[Nitra]] (vtedy ''Nitrava'', 828, Slovensko),boli: [[Devín]] (vtedy ''Dowina/Devín'' 864, Slovensko), [[Užhorod]] (vtedy ''Ungograd/Uhohrad (?)'', 903, [[Ukrajina]]), [[Bratislava]] (vtedy ''Preslava'', 907, Slovensko). Príslušnosť Užhorodu k Veľkej Morave je však zatiaľ sporná. Malá skupina{{#tag:ref|Z. Měřínský uvádza: „…pokusy o umiestnenie Veľkej Moravy mimo jej tradičnú lokalizáciu do Pomoravia a Ponitria s ďalšími okolitými pripojenými územiami za Svätopluka I. nie sú nového dáta.“ Ďalej uvádza: „…s podobnými názormi prišiel vo svojom diele ''Vetustissimus Magnae Moraviae situs'' (Najstaršia poloha Veľkej Moravy), ktoré vyšlo v Bratislave v roku 1784 už bratislavský profesor a historik [[Juraj Sklenár]].“ Tieto názory vyvrátil maďarský historik István Katona v diele ''Examen vetustissimi Magnae Moraviae situs'' (Preskúmanie najstaršej polohy Veľkej Moravy), ktoré výšlo v roku 1786. V roku 1971 tieto názory oživil Imre Boba („tieto názory až na výnimky vedecká obec neprijala“). Ďalej ich rozvinul Peter Püspöki Nagy, ktorý predpokladal existenciu Malej Moravy (dnešné územie VM) a Veľkej Moravy (ktorú malo tvoriť územie pri dnešnej srbskej rieke Morava). Rovnaký názor mal maďarský historik Gyula Kristó. Tieto názory nie sú udržateľné. Neskôr nadviazal na tieto teórie Toru Senga. O niečo iný názor má Martin Eggers v knihe ''Das “Grossmährische Reich”: Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert'', ktorý tvrdil (podobne ako Senga), že jadro Veľkej Moravy ležalo medzi Tisou a Dunajom. Rovnakú lokalizáciu zvolil Ch. R. Bowlus. S Eggersom ostro nesúhlasili [[Dušan Třeštík]] a [[Richard Marsina]]. Profesor Měřínský tieto hypotézy hodnotí: „…často v týchto prípadoch ide o zjednodušujúce pohľady zvonka bez detailnej znalosti celej problematiky“.<ref>{{Citácia knihy ▼== Územia Veľkej Moravy ==
[[Súbor:Great Moravia-slk.png|náhľad|upright=2|left|
1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;<br />
2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;<br />
3: spolu s 2 alebo spolu s 4;<br />
4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo;<br />
5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo;<br />
6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo;<br />
7: spolu s 2 alebo spolu s 22;<br />
8: spolu s 6 alebo spolu s 20;<br />
9: od vlády Rastislava (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (871{{--}}894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;<br />
10: spolu s 8 alebo spolu s 20;<br />
11: od 874 do (?) 907: Visliansko;<br />
12: pravdepodobne spolu s 11;<br />
13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);<br />
14: pravdepodobne spolu s 13;<br />
15: od 890 do 897: Lužica;<br />
16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br />
17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br />
18: pravdepodobne spolu s 15{{--}}17;<br />
19: od 888/890 do 894: Čechy;<br />
20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;<br />
21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;<br />
22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;<br />
23: od 881/882 do 896: Zátisie;<br />
24: pravdepodobne spolu s 23;<br />
25: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do (?) 896;<br />
26: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do?;<br />
27: spolu s 23 alebo spolu s 24 ]]
<br style="clear:both;" />
== Sídla ==
[[Súbor:Kopcany st. margaret 3.jpg|thumb|Kostol v Kopčanoch, jedna z mála zachovaných stavieb z obdobia Veľkej Moravy]]
Hlavné mesto sa volalo [[Veligrad]]. Jeho poloha nie je potvrdená, ale na základe bohatých archeologických nálezov sa predpokladá, že išlo o dnešné [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]] pri Uherskom Hradišti. Dlhé desaťročia bolo za centrum považované nálezisko [[Mikulčice–Valy]] pri hranici so Slovenskom.
▲Jedinými písomne doloženými mestami Veľkej Moravy sú okrem spomenutej Moravy a [[Veligrad]]u hradiská [[Nitra]] (vtedy ''Nitrava'', 828, Slovensko), [[Devín]] (vtedy ''Dowina/Devín'' 864, Slovensko), [[Užhorod]] (vtedy ''Ungograd/Uhohrad (?)'', 903, [[Ukrajina]]), [[Bratislava]] (vtedy ''Preslava'', 907, Slovensko). Príslušnosť Užhorodu k Veľkej Morave je však zatiaľ sporná. Malá skupina{{#tag:ref|Z. Měřínský uvádza: „…pokusy o umiestnenie Veľkej Moravy mimo jej tradičnú lokalizáciu do Pomoravia a Ponitria s ďalšími okolitými pripojenými územiami za Svätopluka I. nie sú nového dáta.“ Ďalej uvádza: „…s podobnými názormi prišiel vo svojom diele ''Vetustissimus Magnae Moraviae situs'' (Najstaršia poloha Veľkej Moravy), ktoré vyšlo v Bratislave v roku 1784 už bratislavský profesor a historik [[Juraj Sklenár]].“ Tieto názory vyvrátil maďarský historik István Katona v diele ''Examen vetustissimi Magnae Moraviae situs'' (Preskúmanie najstaršej polohy Veľkej Moravy), ktoré výšlo v roku 1786. V roku 1971 tieto názory oživil Imre Boba („tieto názory až na výnimky vedecká obec neprijala“). Ďalej ich rozvinul Peter Püspöki Nagy, ktorý predpokladal existenciu Malej Moravy (dnešné územie VM) a Veľkej Moravy (ktorú malo tvoriť územie pri dnešnej srbskej rieke Morava). Rovnaký názor mal maďarský historik Gyula Kristó. Tieto názory nie sú udržateľné. Neskôr nadviazal na tieto teórie Toru Senga. O niečo iný názor má Martin Eggers v knihe ''Das “Grossmährische Reich”: Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert'', ktorý tvrdil (podobne ako Senga), že jadro Veľkej Moravy ležalo medzi Tisou a Dunajom. Rovnakú lokalizáciu zvolil Ch. R. Bowlus. S Eggersom ostro nesúhlasili [[Dušan Třeštík]] a [[Richard Marsina]]. Profesor Měřínský tieto hypotézy hodnotí: „…často v týchto prípadoch ide o zjednodušujúce pohľady zvonka bez detailnej znalosti celej problematiky“.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Měřínský
| meno = Zdeněk
| 