Komárňanská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 16:
[[Image:Slovakia Komarno.jpg|thumb|right|260px|Komárňanská župa na južnom Slovensku]]
 
 
==Charakteristika==
 
==Uhorský komitát/župa/stolica==
Komárňanská župa susedila s Belehradskou, Bratislavskou, Nitrianskou, Ostrihomskou, Rábskou, Tekovskou a Vesprémskou župou.
Župou pretekali rieky Dunaj, Váh a Nitra. Rozloha župy v roku 1910 bola 2843 km². V súčasnosti sa pre príslušný región na Slovensku používa pomenovanie [[Podunajsko]].
 
Župou pretekali rieky Dunaj, Váh a Nitra. Rozloha župy v roku 1910 bola 2843 km². V súčasnosti sa pre príslušný región na Slovensku používa pomenovanie [[Podunajsko]].
==Centrum==
 
===Centrum===
Administratívnym centrom komitátu bol Komárňanský hrad, neskôr sa centrom stolice stalo [[Komárno]].
 
===Rody vládnucich županov===
Do polovice 18. storočia úrad hlavného župana zastávali členovia rôznych šľachtických rodov, od polovice 18. storočia tento post dedične zastávali členovia rodu Nádašdy.
 
===Dejiny===
Komárňanský komitát je jeden z najstarších v Uhorsku, vznikol pravdepodobne na konci 10. alebo na prelome 10. a 11. storočia. Komitát sa vytvoril okolo Komárňanského hradu po oboch stranách Dunaja. Do konca 13. storočia sa zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.
 
Řádek 41 ⟶ 44:
Prvé dva boli na sever od Dunaja, ďalšie dva na juh. Komárno ako jediné v stolici malo štatút slobodného kráľovského mesta. V roku 1785 bolo tretím najväčším mestom na Slovensku (po Bratislave a Banskej Štiavnici), žilo v ňom 11,970 obyvateľov.
 
===Národnosti===
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Komárňanská župa (spojená so zvyškami Rábskej a Ostrihomskej župy v Česko-Slovensku) existovala v ČSR do roku 1922, od 01.01.1923 bola rozdelená medzi Nitriansku a Bratislavskú (veľ)župu. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-Ostrihomskej župy (''Komárom-Esztergom'').
V Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.
 
===Okresy===
Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1992.
 
V súčasnosti je slovenská časť bývalej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]] kraja a v Maďarsku Komárňansko-ostrihomskej župy.
 
==Národnosti==
V Komárňanskej župe prevažovalo maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.
 
==Okresy==
V roku 1910 sa Komárňaská župa delila na tieto okresy:
*Žitný ostrov (maďarsky: ''Csallóköz'') centrum [[Zemianska Olča]]
Řádek 59 ⟶ 56:
*Municipiálne mesto:
**[[Komárno]]
 
==Maďarská časť bývalej župy ==
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-ostrihomskej župy (''Komárom-Esztergom'').
 
Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené.
 
V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1992. V súčasnosti je teda územie župy v Maďarsku súčasťou Komárňansko-ostrihomskej župy.
 
==Slovenská časť bývalej župy ==
===Dejiny ===
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Komárňanská župa (spojená so zvyškami Rábskej a Ostrihomskej župy v Česko-Slovensku) existovala v ČSR do roku 1922, od 01.01.1923 bola rozdelená medzi Nitriansku a Bratislavskú (veľ)župu. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-Ostrihomskej župy (''Komárom-Esztergom'').
 
Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1992.
 
V súčasnosti je slovenská časť bývalej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]] kraja as vregiónu Maďarsku Komárňansko-ostrihomskej župy[[Podunajsko]].
 
===Okresy, mestá a obce na území župy v súčasnosti===