Alessandro Scarlatti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 21:
Už ako devätnásťročný mal prvý úspech so svojou operou ''„Gli Equivoci nel sembiante“'' ([[1679]]). Opera zaujala bývalú švédsku kráľovnú [[Kristína I.|Kristínu I.]], ktorá v tom čase žila v Ríme a skladateľa vymenovala za svojho dvorného kapelníka. Venoval jej okrem iného operu ''„Il Pompeo“'' ([[1683]]).
 
Vo februári [[1684]] sa stal kapelníkom miestokráľa v [[Neapol]]e. Tu skomponoval celý rad opier v štýle opera seria, ktoré boli mimoriadne obľúbené. Komponoval aj početné oratóriaoratóriá a hudbu k rozmanitým štátnym príležitostiam.
 
V roku [[1702]] Scarlatti Neapol opustil a vrátil sa až keď španielsku nadvládu vystriedala rakúska. Medzitým bol v priazni [[Ferdinand III.|Ferdinanda III. Medicejského]] a komponoval opery pre jeho súkromné divadlo vo [[Florencia|Florencii]]. Okrem toho sa stal kapelníkom [[kardinál]]a Ottoboniho v Ríme a na jeho príhovor aj kapelníkom jedného z najdôležitejších rímskych chrámov, [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Baziliky Panny Márie Väčšej]].
Riadok 32:
Scarlattiho dielo tvorí dôležitý prechod medzi [[baroková hudba|rano barokovým]] vokálnym štýlom [[17. storočie|17. storočia]], ktorého centrom boli najmä [[Florencia]] a [[Benátky]] a klasickou hudbou [[18. storočie|18. storočia]], ktorá vyvrcholila [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfgangom Amadeom Mozartom]].
 
Scarlatti kládol dôraz najmä na hudobnú zložku s využitím arieárie da capo a lyrickým charakterom melódií bez triviálnych či len tanečných názvukov. NásledovníkovNasledovníkov a žiakov mal nielen v Neapole ([[Leonardo Leo]], [[Leonardo Vinci]], [[Nicola Porpora]]), ale po celom Taliansku. Princípom koncertantného poňatia sólového hlasu najmä v kantátach a menších skladbách ovplyvnil aj mladého [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]] a k žiakom sa na sklonku jeho života počítali aj ďalší nemeckí skladatelia [[Johann Adolf Hasse]] a [[Johann Joachim Quantz.]]
 
Scarlatti je autorom viac než 60 opier, z ktorých väčšina náleží k typu opera seria; jeho prvá opera buffa Il Trionfo dell’onore pochádza až z roku [[1718]]. Napísal niekoľko desiatok väčších a cez 700 drobných kantát pre jeden až dva hlasy, so sprievodom čembala prípadne aj dvojice huslí.