Ferdinand I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vzťah k Slovensku: doplnenie o Pavlovi Spišákovi |
→Politická kariéra: ý-y |
||
Riadok 20:
V roku [[1885]] bol obnovený bulharský štát a Ferdinanda Coburga spojil osud s touto krajinou. Dovtedajšie bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander Battenberg]] nemal v Bulharsku úspech. Tiež na ruskom cárskom dvore sa stretol s nemilosťou, a preto v roku [[1886]] (1887?) opustil krajinu. Po abdikácii kniežaťa sa bulharská diplomacia pokúšala nájsť vhodného kandidáta, ktorého by dosadila na bulharský trón. Hľadanie však bolo nesmierne ťažké, pretože nie každý chcel vládnuť v takej rozhádanej krajine akou Bulharsko ako aj [[Balkánsky polostrov]] v tom období boli.
Vo Viedni im bol predstavený mladý a vzdelaný princ Ferdinand von Sasko-cobursko-gothajský. Coburgova rodina však s jeho nástupom na bulharský trón nesúhlasila, ale aj napriek tomu Ferdinand pokračoval v rokovaniach. Svoj nástup na trón podmieňoval tým, že s jeho zvolením za bulharského cára musí súhlasiť [[Rusko]] a [[Turecko]]. Keď mal iba 26 rokov tajne odišiel do Bulharska a 7. júna [[1887]] vo [[Veliko Tărnovo|Velikom Tărnove]] prisahal na ústavu čím sa ujal vlády ako bulharský princ. Týmto krokom bola čiastočne vyriešená tzv. „bulharská kríza“. Po svojom nástupe na trón sa veľmi rýchlo naučil po
Koncom [[19. storočia]] sa u Ferdinanda I. začali prejavovať snahy osobne riešiť všetky dôležité otázky týkajúce sa osudu Bulharska a bulharského národa, najmä zahraničnej politiky štátu. V dôsledku častých výmien ministrov vo vláde (na ich posty si postupne dosadzoval svojich ľudí) sa mu podarilo dosiahnuť veľký vplyv na politické strany v krajine a ich lídrov a neskôr, keď v roku [[1911]] poslanci Veľkého národného zhromaždenia odhlasovali zmeny v [[Tărnovská ústava|Tărnovskej ústave]] (zrušil sa čl. 17.), cár Ferdinand I. mohol uzatvárať medzinárodné zmluvy bez vedomia bulharského parlamentu.
| |||