Tvar vesmíru: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 9:
# Plochý (bez zakrivenia), otvorený (negatívne zakryvený) alebo uzatvorený (pozitívne zakryvenie)
# Connectivity, how the universe is put together, i.e., simply connected space or multiply connected.
Medzi týmito vlastnosťami existujú isté súvislosti. Napríklad vesmír s pozitívnym zakrivením môže byť len konečný.<ref name="Ellis98">{{cite conference |author1=G. F. R. Ellis |author2=H. van Elst |date=1999 |title=Cosmological models (Cargèse lectures 1998) |editor=Marc Lachièze-Rey |booktitle=Theoretical and Observational Cosmology |series=NATO Science Series C |volume=541 |pages=22 |arxiv=gr-qc/9812046 |bibcode=1999toc..conf....1E |isbn=978-0792359463}}</ref> Napriek tomu, že plochý alebo negatívne zakrivený vesmír sa vo všeobecnosti považuje za nekonečný, nemusí to tak byť v prípade netriviálnej topológie.
Presný tvar stále predmetom debát, ale experimentálne dátat z rôznych nezávislých zdrojov (WMAP, BOOMERanG a Planck) potvrdzujú, že pozorovateľný vesmír je plochy s odchýlkou len 0,4%.<ref
url=http://www.symmetrymagazine.org/article/april-2015/our-flat-universe?email_issue=725| publisher=FermiLab/SLAC| date=7 April 2015}}</ref><ref>{{cite journal|title=Unexpected connections|author=Marcus Y. Yoo|journal=Engineering & Science|publisher=[[Caltech]]|volume=LXXIV1|date=2011|page=30}}</ref> Teoretici sa pokúšajú vytvoriť formálny matematický model tvaru vesmíru. Väčšina teoretikov v súčasnosti používa tzv. Friedmann–Lemaître–Robertson–Walker (FLRW) model.
== Tvar pozorovateľného vesmíru ==[[File:Sloan Digit Sky Survey 1.25 Declination Slice 2013 Data.jpg|thumb| Slices through the [[Sloan Digital Sky Survey]] 3-dimensional map of the distribution of galaxies with the Earth at the center, an example of an experimental attempt to catalog the observable universe.]]
Ako sa hovorí v úvode, zvažujú sa dva aspekty
# lokálna geometria, ktorá sa zväčša zaobera zakrivením vesmíru, hlavne pozorovateľného
Řádek 38 ⟶ 39:
* 3-rozmerná sférická geometria s malým zakrivením, označovaná ako ''S''<sup>3</sup>
* 3-rozmerná hyperbolická geometria s malým zakrivením
Parameter hustoty Ω sa dá vypočítať experimentálne dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je zrátanie všetkej hmoty a aenergue vo vesmíre a vydelenie critickou hustotou energie. Dáta zo sond WMAP a Planck nám poskytli hodnoty všetkých zložiek hmoty a energie vo vesmíre - bežná hmota (baryonická hmota a tmavá hmota), relativistické častice ( fotóny a neutrína) atmavú energiu resp. kozmologickú konštantu<ref>{{Cite web|title = Density Parameter, Omega|url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/astro/denpar.html|website = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu|accessdate = 2015-06-01}}</ref><ref>{{Cite journal |arxiv=1303.5076 |doi = 10.1051/0004-6361/201321591 |title = Planck2013 results. XVI. Cosmological parameters |journal = Astronomy & Astrophysics |volume = 571 |pages = A16 |year = 2014 |last1 = Ade |first1 = P. A. R. |last2 = Aghanim |first2 = N. |last3 = Armitage-Caplan |first3 = C. |last4 = Arnaud |first4 = M. |last5 = Ashdown |first5 = M. |last6 = Atrio-Barandela |first6 = F. |last7 = Aumont |first7 = J. |last8 = Baccigalupi |first8 = C. |last9 = Banday |first9 = A. J. |last10 = Barreiro |first10 = R. B. |last11 = Bartlett |first11 = J. G. |last12 = Battaner |first12 = E. |last13 = Benabed |first13 = K. |last14 = Benoît |first14 = A. |last15 = Benoit-Lévy |first15 = A. |last16 = Bernard |first16 = J.-P. |last17 = Bersanelli |first17 = M. |last18 = Bielewicz |first18 = P. |last19 = Bobin |first19 = J. |last20 = Bock |first20 = J. J. |last21 = Bonaldi |first21 = A. |last22 = Bond |first22 = J. R. |last23 = Borrill |first23 = J. |last24 = Bouchet |first24 = F. R. |last25 = Bridges |first25 = M. |last26 = Bucher |first26 = M. |last27 = Burigana |first27 = C. |last28 = Butler |first28 = R. C. |last29 = Calabrese |first29 = E. |last30 = Cappellini |first30 = B. |display-authors = 29 |bibcode = 2014A&A...571A..16P }}</ref>:
<math>\Omega_{mass} \approx 0.315 \pm 0.018</math>
Řádek 48 ⟶ 49:
<math>\Omega_{total} = \Omega_{mass} + \Omega_{relativistic} + \Omega_{\Lambda} = 1.00 \pm 0.02</math>
Skutočná hodnota kritickej hustoty je <math>\rho_{critical} = 9.47 *10^{-27} kg/m^3</math>. Podľa týchto hodnôt to vyzerá , že vesmír je plochý.
Daľší spôsob určenia Ω je geometrické meranie uhlov naprieč pozorovateľným vesmírom. To sa dá pomocou CMB a meraní spektra a anizotropie teploty. Pomocou podobnej metódy určil BOOMERanG experiment súčet uhlov na 180°, čo zodpovedá <math>\Omega_{total} \approx 1.00 \pm 0.12</math>.<ref>{{Cite journal|arxiv=astro-ph/0004404|bibcode = 2000Natur.404..955D |title = A flat Universe from high-resolution maps of the cosmic microwave background radiation |journal = Nature |volume = 404 |issue = 6781 |pages = 955–9 |author1 = De Bernardis |first1 = P. |last2 = Ade |first2 = P. A. R. |last3 = Bock |first3 = J. J. |last4 = Bond |first4 = J. R. |last5 = Borrill |first5 = J. |last6 = Boscaleri |first6 = A. |last7 = Coble |first7 = K. |last8 = Crill |first8 = B. P. |last9 = De Gasperis |first9 = G. |last10 = Farese |first10 = P. C. |last11 = Ferreira |first11 = P. G. |last12 = Ganga |first12 = K. |last13 = Giacometti |first13 = M. |last14 = Hivon |first14 = E. |last15 = Hristov |first15 = V. V. |last16 = Iacoangeli |first16 = A. |last17 = Jaffe |first17 = A. H. |last18 = Lange |first18 = A. E. |last19 = Martinis |first19 = L. |last20 = Masi |first20 = S. |last21 = Mason |first21 = P. V. |last22 = Mauskopf |first22 = P. D. |last23 = Melchiorri |first23 = A. |last24 = Miglio |first24 = L. |last25 = Montroy |first25 = T. |last26 = Netterfield |first26 = C. B. |last27 = Pascale |first27 = E. |last28 = Piacentini |first28 = F. |last29 = Pogosyan |first29 = D. |last30 = Prunet |first30 = S. |display-authors = 29 |year = 2000 |pmid = 10801117 |doi = 10.1038/35010035 }}</ref>
== Globálna štruktúra vesmíru ==
== Pozri tiež ==
| |||