Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 954 bajtov ,  pred 5 rokmi
revert
(revert)
'''Bratislavský hrad''' je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu [[Malé Karpaty|malokarpatského]] chrbta na ľavom brehu [[Dunaj]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého [[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta [[Slovensko|Slovenska]]. Svojím zástojom v dejinách [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], [[Uhorsko|Uhorska]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.
 
== Etymológia názvu ==
.<ref name="Hrad02">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Bratislavský hrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Alfa-press|rok=1995|strana=18}}</ref>
Dnešné meno hradu a mesta pod ním vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla. Prvé známe pomenovanie ''Brezalauspurch'' uvádzané v [[Salzburské anály|Soľnohradských letopisoch]] pochádza z roku 907. V ďalších záznamoch sa meno menilo, napr. v dokumente ''Henri-Manni Augiensis Chronicon'' z roku 1042 sa spomína pomenovanie ''Brezezburg'', v tzv. ''Altaišských análoch'' z r. 1052 ''Preslavvaspurch'', v roku 1108 ''Bresburg'', z čoho vzniklo dnešné nemecké pomenovanie ''Pressburg''.
 
moch sa meno menilo, napr. v dokumente ''Henri-Manni Augiensis Chronicon'' z roku 1042 sa spomína pomenovanie ''Brezezburg'', v tzv. ''Altaišských análoch'' z r. 1052 ''Preslavvaspurch'', v roku 1108 ''Bresburg'', z č
Všetky tieto názvy majú svoj pôvod v osobnom mene slovanského zakladateľa alebo majiteľa hradiska na vyvýšenine nad Dunajom. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo ''Braslav'', resp. ''Preslav''. Vo veľkomoravskom období sa stretávame s dvoma nositeľmi tohto mena. Prvým bolo chorvátske knieža, [[Koceľ]]ov nástupca v [[Panónia|Panónii]], druhým istý pútnik zapísaný v tzv. ''Evangeliarum Cividalense''. Keďže prvý spomínaný spravoval iba dolnú Panóniu, do ktorej Bratislava nepatrila, do úvahy pripadá druhý menovaný. Predpokladá sa, že mohol byť členom významnej slovanskej (slovienskej) veľmožskej rodiny, a ako takému mu mohol patriť hrad, t. j. ''Breslavgrad'', ''Breslavov hrad''.<ref name="Hrad01">{{Knižná referencia|autor=J. Hlinka|názov=''Bratislavská mincovňa''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1982|strana=17}}</ref>
 
Nemecký historik [[Johannes Aventinus|Aventinus]] uvádza pomenovanie ''Wratisslaburgium'', podľa istého Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta.
 
Iné pomenovanie sa objavilo o storočie neskôr. ''Castrum Bosan'', niekde ako ''Bassan'' alebo ''Possen'', neskôr zmenené na ''Poson'', ''Posonium'', dalo zrejme vzniknúť maďarskej forme mena ''Pozsony''.
 
Súčasný názov sa ujal až pred polovicou 19. storočia zásluhou [[Štúrovec|štúrovcov]].<ref name="Hrad02">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Bratislavský hrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Alfa-press|rok=1995|strana=18}}</ref>
 
== Stavebné dejiny ==
Významnou stavbou technického charakteru a novinkou na hrade bol vodovod, postavený podľa návrhu dvorného radcu [[Johann Wolfgang Kempelen|Johanna Wolfganga Kempelena]], ktorý dômyselným zariadením dokázal dopraviť vodu z Dunaja na hrad.
 
=== Úpadok a zhorenie hradu :D ===
Obdobie panovania Márie Terézie a pôsobenie Alberta Saského vo funkcii miestodržiteľa znamenalo pre Bratislavský hrad epochu jeho najväčšej, no súčasne poslednej poststredovekej slávy. Po smrti panovníčky v roku 1780, nastúpil na jej miesto syn [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]], ktorý ihneď po nástupe na trón začal s reformami krajiny a tie neobišli ani Bratislavu. K jedným z prvých cisárových rozhodnutí bolo zrušenie miestodržiteľstva a presunutie krajinských úradov do [[Budín]]a s čím súvisel odchod Alberta Saského a jeho manželky z Bratislavy.
 
12 465

úprav