Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
revert |
|||
Riadok 89:
'''Bratislavský hrad''' je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu [[Malé Karpaty|malokarpatského]] chrbta na ľavom brehu [[Dunaj]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého [[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta [[Slovensko|Slovenska]]. Svojím zástojom v dejinách [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], [[Uhorsko|Uhorska]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.
== Etymológia názvu ==
.<ref name="Hrad02">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Bratislavský hrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Alfa-press|rok=1995|strana=18}}</ref>▼
Dnešné meno hradu a mesta pod ním vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla. Prvé známe pomenovanie ''Brezalauspurch'' uvádzané v [[Salzburské anály|Soľnohradských letopisoch]] pochádza z roku 907. V ďalších záznamoch sa meno menilo, napr. v dokumente ''Henri-Manni Augiensis Chronicon'' z roku 1042 sa spomína pomenovanie ''Brezezburg'', v tzv. ''Altaišských análoch'' z r. 1052 ''Preslavvaspurch'', v roku 1108 ''Bresburg'', z čoho vzniklo dnešné nemecké pomenovanie ''Pressburg''.
Všetky tieto názvy majú svoj pôvod v osobnom mene slovanského zakladateľa alebo majiteľa hradiska na vyvýšenine nad Dunajom. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo ''Braslav'', resp. ''Preslav''. Vo veľkomoravskom období sa stretávame s dvoma nositeľmi tohto mena. Prvým bolo chorvátske knieža, [[Koceľ]]ov nástupca v [[Panónia|Panónii]], druhým istý pútnik zapísaný v tzv. ''Evangeliarum Cividalense''. Keďže prvý spomínaný spravoval iba dolnú Panóniu, do ktorej Bratislava nepatrila, do úvahy pripadá druhý menovaný. Predpokladá sa, že mohol byť členom významnej slovanskej (slovienskej) veľmožskej rodiny, a ako takému mu mohol patriť hrad, t. j. ''Breslavgrad'', ''Breslavov hrad''.<ref name="Hrad01">{{Knižná referencia|autor=J. Hlinka|názov=''Bratislavská mincovňa''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1982|strana=17}}</ref>
Nemecký historik [[Johannes Aventinus|Aventinus]] uvádza pomenovanie ''Wratisslaburgium'', podľa istého Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta.
Iné pomenovanie sa objavilo o storočie neskôr. ''Castrum Bosan'', niekde ako ''Bassan'' alebo ''Possen'', neskôr zmenené na ''Poson'', ''Posonium'', dalo zrejme vzniknúť maďarskej forme mena ''Pozsony''.
▲Súčasný názov sa ujal až pred polovicou 19. storočia zásluhou [[Štúrovec|štúrovcov]].<ref name="Hrad02">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Bratislavský hrad''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Alfa-press|rok=1995|strana=18}}</ref>
== Stavebné dejiny ==
Řádek 186 ⟶ 193:
Významnou stavbou technického charakteru a novinkou na hrade bol vodovod, postavený podľa návrhu dvorného radcu [[Johann Wolfgang Kempelen|Johanna Wolfganga Kempelena]], ktorý dômyselným zariadením dokázal dopraviť vodu z Dunaja na hrad.
=== Úpadok
Obdobie panovania Márie Terézie a pôsobenie Alberta Saského vo funkcii miestodržiteľa znamenalo pre Bratislavský hrad epochu jeho najväčšej, no súčasne poslednej poststredovekej slávy. Po smrti panovníčky v roku 1780, nastúpil na jej miesto syn [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]], ktorý ihneď po nástupe na trón začal s reformami krajiny a tie neobišli ani Bratislavu. K jedným z prvých cisárových rozhodnutí bolo zrušenie miestodržiteľstva a presunutie krajinských úradov do [[Budín]]a s čím súvisel odchod Alberta Saského a jeho manželky z Bratislavy.
| |||