Viliam I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

d
preklep
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
d (preklep)
Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na obranu proti svojim poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaských obyvateľov bolo asi 1,5 milióna a Normanov iba 10 000.
 
Roku [[1070]] Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadni anglickí biskupi neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popredia sa dostávala normanská aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli až do roku 1204 spojené s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzštine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktorektoré z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.
 
V roku [[1086]] nechal Viliam spísať [[Domesday Book]], Knihu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva, 85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín, teda asi 1,5 až 2 milióny ľudí.
 
Vo Francúzsku sa objavovala snaha Viliama obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V jej čele stál francúzsky kráľ Filip a Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj jeho najstarší syn Róbert, hlavne preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi Rouenom a Parížom. Po tom, čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli [[1087]] na odvetné ťaženie, pri ktorom bol zranený a prevezený do Kláštora sv. Gervasa v Rouene. Svojim zraneniam podľahol [[9. septembra]] [[1087]] a jeho pozostatky boli prevezené do Kostola sv. Štefana v Caene, kde bol pochovaný.
4 290

úprav