Michail Sergejevič Gorbačov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d doplnenie infoboxu |
d IB norm.; Popis → Popis osoby; wl. dátum; typog.; w: 0.55 |
||
Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
| Meno = Michail Sergejevič Gorbačov<br /><small>Михаил Сергеевич Горбачёв</small>
| Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno -->
| Portrét = RIAN archive 359290 Mikhail Gorbachev.jpg
| Veľkosť portrétu =
▲| Popis = Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, prvý prezident ZSSR
| Popis portrétu =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->▼
| Poradie = 5.
| Úrad = [[generálny tajomník KSSZ]]
| Začiatok obdobia = [[13. marec]] [[1985]]
| Koniec obdobia = [[24. august]] [[1991]]
| Premiér = ▼
▲| Predchodca =[[Konstantin Ustinovič Černenko]]
▲| Nástupca =[[Vladimir Ivaško]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1931|3|2}}▼
| Poradie2 = ▼
| Miesto narodenia = [[Privoľnoje]], [[ZSSR]]▼
| Úrad2 = ▼
| Dátum úmrtia = ▼
|
|
| Alma mater = [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova]] právo▼
|
|
|
|
|
|
|
|
|
▲| Dátum narodenia = {{dnv|1931|3|2}}
▲| Miesto narodenia = [[Privoľnoje]], [[ZSSR]]
▲| Dátum úmrtia =
▲| Alma mater = [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova]] právo
▲| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
}}
Řádek 90 ⟶ 70:
Zavedenie ''glasnosti'' dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaní ''glasnosti'' bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky.
Od januára [[1987]] požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni [[1988]] sa mu na XIX. konferencii KSSZ podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi. V decembri 1988 schválil Najvyšší soviet zriadenie nového zákonodarného orgánu
=== Reformy v zahraničnej politike ===
[[Súbor:Reagan and Gorbachev hold discussions.jpg|náhľad|Michail Gorbačov na prvom summite s Ronaldom Reaganom v Ženeve v roku 1985]]
V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi
Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.
V roku [[1988]] Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku [[1989]] a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou [[Rumunsko|Rumunska]], prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a zánik [[bipolárne delenie sveta|bipolárneho delenia sveta]], za čo dostal Gorbačov [[15. október|15. októbra 1990]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. [[Varšavská zmluva]] (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí [[1. júl]]a [[1991]].
== Puč a kolaps ZSSR ==
Řádek 106 ⟶ 86:
Okrem toho, demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v roku [[1940]]. Podobná situácia bola aj v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]], [[Azerbajdžan]]e a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prezident Ruskej republiky [[Boris Jeľcin]], boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.
Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou [[KGB]] o zvrátenie vývoja v [[ZSSR]]. Gorbačov bol internovaný na [[Krym]]e. Otvorený vojenský konflikt v uliciach [[Moskva|Moskvy]] medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident [[Boris Jeľcin]]. Augustové udalosti v roku [[1991]] viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený [[25. december|25. decembra]] 1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať [[31. december|31. decembra]] 1991.
== Politická aktivita po odstúpení ==
Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku [[1996]] sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov. [[26. november|26. novembra]] [[2001]] založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany v
== Referencie ==
| |||