Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d
}}</ref>. Hlavným a najľudnatejším mestom je [[Bratislava]].
 
Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie)]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do roku [[1993]] (okrem obdobia samostatnosti počas [[Prvá slovenskáSlovenská republika (1939 – 1945)|prvejvojnovej Slovenskej republiky]]). [[1. január]]a [[1993]] vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
 
Slovenská republika je parlamentnou [[demokracia|demokraciou]], štátnym jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od 1. januára [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|Eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]].
V roku [[1918]] sa Slovensko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Tretia ríša|Nemeckej ríše]]. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku [[1944]] vypuklo [[Slovenské národné povstanie]] (politické a vojenské centrum [[Banská Bystrica]]; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované [[Červená armáda|Červenou armádou]].
 
Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu [[ZSSR]] medzi krajiny &nbsp;[[východný blok|východného bloku]] za [[železná opona|železnú oponu]]. Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne [[Februárový prevrat|ujali komunisti]], došlo k [[Znárodnenie|zoštátneniu]] súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol vedúcu úlohu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], &nbsp;väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. &nbsp;Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným [[pražská jar|politickým zmenám]]. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila [[komunizmus|komunistický]] režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.
 
[[1. január]]a [[1993]] vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Od [[19. január]]a [[1993]] je Slovensko členom [[OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[NATO]] a od [[1. máj]]a 2004 členom [[Európska únia|Európskej únie]].
{{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}}
=== Ochrana prírody ===
Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]], pričom rozlohou najväčší a najstarší je [[Tatranský národný park]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 &nbsp;082 maloplošných chránených území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
=== Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách ===
* [[Historické župy na Slovensku]]
* [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918 &nbsp; &nbsp;1928)]]
* [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928 &nbsp; &nbsp;1938 a 1945 &nbsp; &nbsp;1948]]
* [[Župa (prvá Slovenská republika)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 &nbsp; &nbsp;1945)]]
* [[Kraj (1949 &nbsp; &nbsp;1960)|Krajské zriadenie (1949 &nbsp; &nbsp;1960)]]
* [[Kraj (1960 &nbsp; &nbsp;1990)|Krajské zriadenie (1960 &nbsp; &nbsp;1990)]]
 
== Obyvateľstvo ==
 
=== Politický systém ===
Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu &nbsp; &nbsp;[[parlamentná republika]].
 
==== Legislatíva ====
=== Poľnohospodárstvo ===
Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5&nbsp;% povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60&nbsp;% obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, [[poľovníctvo]] a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9&nbsp;% ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401{{--}}404</ref>. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne [[obilie]] (60&nbsp;% osevných plôch), [[olejnina|olejniny]] a jedno a viacročné [[krmovina|krmoviny]]. [[Ľuľok zemiakový|Zemiaky]], [[strukoviny]] a [[zelenina]] (hlavne [[Rajčiak jedlý|rajčiny]], biela [[kapusta]], [[Cesnak cibuľový|cibuľa]], [[Paprika ročná|paprika]] a [[Mrkva obyčajná|mrkva]]) sa pestujú dovedna na asi 3&nbsp;% ornej pôdy<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Némethová | meno = J | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo Slovenska | url = http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=473 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = dam.fpv.ukf.sk | miesto = }}</ref>. Na Slovensku sa nachádza 6 [[Vinohradnícke oblasti Slovenska|vinohradníckych oblastí]]. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov [[Tur domáci|hovädzieho dobytka]] a [[Ovca domáca|oviec]]. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.
[[Súbor:Harvest Dubodiel2010.JPG|náhľad|vpravo|Žatva pri obci Dubodiel.]]
 
K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad SR | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 | url = http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/polnohospodarstvo/publikacie-stiahnutie/stavy-zvierat/supis-zvierat-2009.pdf | dátum vydania = Marec 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = portal.statistics.sk | miesto = }}</ref>
 
== Gastronómia ==
[[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|right|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé pivo [[Zlatý Bažant]] – príklad naslovenskej slovenskú kuchyňukuchyne.]]
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä [[Česká kuchyňa|českou]], [[poľská kuchyňa|poľskou]], [[rakúska kuchyňa|rakúskou]] a [[maďarská kuchyňa|maďarskou]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou kuchyňou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]].
 
42 972

úprav