Verzia z 08:15, 13. jún 2015 upraviť Maajo25 (diskusia \| príspevky) 38 006 editací šablóna ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:32, 19. október 2015 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d preklep Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 15: [[Prvá púnska vojna]] (264 pred Kr. – 241 pred Kr.) vypukla kvôli nadvláde nad Stredozemným morom a nad Sicíliou, na ktorej sa pestovalo množstvo obilia. Rimania porazili Kartágo a tým získali aj vplyv nad Sicíliou – dovtedajšou najväčšou obilnicou. Kartágo sa teda zameralo na iné územie. V Hispánii (dnešné Španielsko) si vytvorilo provinciu Nové Kartágo. Táto oblasť bola veľmi bohatá na striebro. Mohlo tak vyrovnať vojnové reparácie, čo sa stalo opäť tŕňom v oku Rimanov. [[Druhá púnska vojna]] (218 pred Kr. – 202 pred Kr.) Príčinou vojny boli udalosti v meste Sagunto, ktorého časť ~~obyvaťeľstva~~obyvateľstva utiekla z mesta a požiadala o pomoc Hannibala. Súčasťou 2. púnskej vojny bol prechod Hannibalovho vojska so slonmi cez Alpy až sa objavil pred Rímom a tým prekvapil Rimanov. Aj keď po prechode bola Hannibalova armáda zdecimovaná a sám prišiel o oko, našiel podporu miestnych kmeňov a po zrážke a rozprášení nepripravenej rímskej armády sa dostal až k Rímu. Ten však nikdy nedobyl. Rím však zmenil taktiku a vylodil sa v Afrike. Preto sa Hannibal musel vrátiť do Afriky a aj túto vojnu prehral. Kartáginci boli nútení podpísať mier, v ktorom sa zaviazali že budú platiť Rímu reparácie, že nebudú mať bojové loďstvo (len 10 obranných resp. strážnych lodí), všetky kolónie prepadli v prospech Ríma (v Španielsku, na Sardínii a Sicílii) a Kartágo nesmelo začať vojnu. [[Tretia púnska vojna]] (149 pred Kr. – 146 pred Kr.). Rím podplatil Numidského kráľa Masinissa, aby vyprovokoval vojnu s Kartágom. V predchádzajúcich vojnách a v následnom uzavretí mieru si Rimania vynútili požiadavku, aby Kartáginci mohli viesť vojnu len s ich súhlasom.

Kartágo: Rozdiel medzi revíziami