Verzia z 18:29, 3. október 2015 upraviť BT (diskusia \| príspevky) S právom rollback 18 675 editací rv. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:22, 19. október 2015 upraviť vrátiť 192.110.164.130 (diskusia) r/ ,,!,, Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Skleníkový efekt''' je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev [[atmosféra\|atmosféry]] v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie [[Zem\|Zeme]] a otepľuje sa. Podobný úkaz možno pozorovať v skleníkoch, odtiaľ pochádza názov.Tepelné žiarenie s väčšou [[Vlnová dĺžka\|vlnovou dĺžkou]] spätne vyžarované z povrchu planéty, Zem účinne absorbuje a bráni tak jeho okamžitému úniku do priestoru [[Vesmír\|vesmíru]]. Na ostatných nebeských telesách s atmosférou (napr. Titan, Mars, [[Venuša]]) tiež prebieha skleníkový efekt. Pre zjednodušenie sa však zvyšok tohto článku vzťahuje predovšetkým k Zemi. Skleníkový efekt sa vyskytuje prirodzene na Zemi už od jej vzniku. Bez výskytu skleníkových plynov by priemerná teplota pri povrchu Zeme (určovaná len radiačnou bilanciou) bola −18 °C<ref> NÁTR, Lubomír. Země jako skleník: Proč se bát CO2?. Praha : Academia, 2006. (Průhledy) ISBN 80-200-1362-8. Kapitola Je Země také skleník?, s. 51–52. </ref> a nie 14 °C koľko je globálny priemer dnes. Skleníkový efekt je teda nevyhnutným predpokladom života na Zemi<ref> Fabian, P.: Leben im Treibhaus. Unser Klimasystem - und was wir daraus machen. Springer-Verlag, New York 2002</ref>. Antropogénny skleníkový efekt je označenie pre príspevok ľudskej činnosti k skleníkovému efektu. Je spôsobený spaľovaním [[Fosílne palivo\|fosílnych palív]], výrubom [[Les\|lesov]] a globálnymi zmenami krajiny. Antropogénny skleníkový efekt prispieva ku [[Globálne otepľovanie\|globálnemu otepľovaniu]]. Napriek tomu, že väčšina vedcov považuje vplyv ľudského konania na klímu za dokázaný. Predmetom sporu je miera tohto vplyvu. == Skleníkové plyny == [[Vodná para\|Vodné pary]] (H<sub>2</sub>O) spôsobujú asi 609999 % prirodzeného zemského skleníkového efektu. Ostatné plyny ovplyvňujúce tento efekt sú [[oxid uhličitý]] (CO<sub>2</sub>) (okolo 26 %), [[metán]] (CH<sub>4</sub>), [[oxid dusný]] (N<sub>2</sub>O) a [[ozón]] (O<sub>3</sub>) (asi 812345 %). Spoločným názvom im hovoríme skleníkové plyny. Vlnové dĺžky svetla absorbovaného plynmi je možné určiť pomocou [[Kvantová mechanika\|kvantovej mechaniky]], podľa vlastností [[Molekula\|molekúl]] rôznych plynov. Je prakticky pravidlom, že heteronukleárne dva-, tri- a viacatómové molekuly plynov silne absorbujú v infračervenej oblasti, zatiaľ čo homonukleárne dvojatómové molekuly nie. To je dôvodom, prečo ~~H<sub>2</sub>O~~H2ca ~~a CO<sub>2</sub>~~Chas56 sú skleníkovými plynmi, zatiaľ čo hlavné zložky atmosféry ~~(N<sub>2</sub> a O<sub>2</sub>~~kokocina) nie. == Efekt rôznych plynov ==

Skleníkový efekt: Rozdiel medzi revíziami