Dážď: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: - →  –  (4), . → ., 25 mm → {{mm|25|m}} (4), atmosferick → atmosférick
Riadok 1:
[[Súbor:22 Regen ubt.jpeg|thumb|Padajúci dážď]]
'''Dážď''' je forma [[Zrážky|zrážok]], iné formy sú [[sneh]], [[krúpa (ľadovec)|krúpy]] a [[rosa]]. O daždi hovoríme, keď oddelené kvapky [[voda|vody]] padajú z [[mrak]]ov na [[Zem|zemskýzem]]ský povrch. Nie každý dážď dosiahne povrch, niektoré kvapky sa vyparia počas pádu cez suchý vzduch. Tento druh zrážok sa volá [[virga]].
 
Dážď hrá hlavnú úlohu v [[Kolobeh vody|hydrologickom cykle]], v ktorom voda vyparená z [[svetový oceán|oceánov]] [[kondenzácia|kondenzuje]] do mrakov a vyzráža sa na zemský povrch, z ktorého sa cez [[potok]]y a [[rieka|rieky]] vráti naspäť do [[oceán]]ov, aby celý cyklus znova zopakovala.
 
Množstvo dažďových zrážok sa meria použitím [[zrážkomer]]a . Je vyjadrené ako hĺbka vody, ktorá sa nazbiera na plochom povrchu a meria sa s presnosťou na štvrtinu milimetra ({{mm|0,.25 mm|m}}) alebo stotinu palca (0,01 in). Niekedy sa udáva v [[liter|litroch]] na meter štvorcový (1 l/m² = 1 {{mm|1|m}}).
 
Padajúce kvapky dažďa sa často na obrázkoch vykresľujú v tvare slzy, dole okrúhlej a zužujúcej sa smerom nahor. Tento tvar je nesprávny (kvapky vody majú tento tvar iba v čase formovania a iba z niektorých zdrojov). Malé kvapky dažďa sú takmer [[guľa|guľaté]]. Väčšie sa splošťujú ako [[hamburger]]ové žemle; veľmi veľké majú tvar ako [[padák]]y. Zvyčajne majú dažďové kvapky priemer 1 až 2 {{mm|2|m}}. Najväčšie kvapky, ktoré dopadli na zem, boli zaznamenané nad [[Brazília|Brazíliou]] a [[Marshallove ostrovy|Marshallovými ostrovmi]] v roku [[2004]] -  – niektoré mali priemer až {{mm|10 mm|m}}. Veľkosť bola vysvetlená kondenzáciou vodnej pary okolo veľkých čiastočiek [[dym]]u alebo stretom viacerých kvapiek. Najdaždivejším miestom na Zemi je ostrov [[Kauai]] v [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], priemerné ročné zrážky predstavujú {{mm|12090|m}}, prší tu 350 dní v roku.<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
Riadok 22:
Mnohé kultúry vyvinuli rôzne spôsoby ochrany pred dažďom ako napríklad [[dáždnik]]y a [[pršiplášť|pršiplášte]] a rôzne zariadenia na odvod dažďa ako [[odkvap]]y a odvodňovacie stoky. Mnoho ľudí uprednostňuje nevychádzať z domu počas daždivých dní, hlavne v [[trópy|tropických oblastiach]], kde je dážď obyčajne spojený s [[búrka]]mi. Dažďová voda môže byť zachytávaná na pitie alebo [[zavlažovanie]].
 
Zvyčajne má dážď [[Kyslosť|pH]] tesne pod 6, pretože jednoduchou [[adsorpcia|adsorpciou]] atmosferickéhoatmosférického [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] vzniká v kvapkách malé množstvo [[kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]]. V niektorých [[púšť|púštnych oblastiach]] sa vo vzduchu nachádza dostatok [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]], ktorý neutralizuje prirodzenú kyslosť zrážok a tie sú potom neutrálne až slabo zásadité. Dážď pod pH 5,6 sa považuje za [[kyslý dážď|kyslý]].
 
== Rozdelenie dažďov podľa pôvodu ==
* '''Konvekčné dažde (''Dažde z tepla'')''' -  – vznikajú pri výstupných vzdušných prúdoch vyvolaných ohriatím zemského povrchu. Patria sem miestne krátkodobé lejaky. Môžu vyvolať povodne na menších tokoch. Ich intenzita je najsilnejšia na začiatku a najmenšia na konci.
* '''Orografické dažde ''' -  – sú vyvolané členitosťou územia, keď teplý vzduch je nútený pri pretekaní horských prekážok stúpať, pričom kondenzuje vodná para. Tvoria sa oblaky a vypadávajú zrážky. Ich rozsah a intenzita je funkciou terénu, vzduchu a rýchlosti prúdenia vzduchu.
* '''Cyklonálne dažde (''Krajinné a regionálne'')''' -  – vznikajú v dôsledku postupujúcich cyklónov. Zväčša sú rozsiahle a pri pomalom pohybe cyklónu trvajú dlhšie.
 
== Kultúra ==
Riadok 45:
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Dážď|commonscat=Rain}}
 
 
{{Meteorológia}}