Ferrari F50: Rozdiel medzi revíziami

'''Ferrari F50''' je [[automobil]], ktorý bol predstavený talianskou automobilkou [[Ferrari]] v roku 1995 na autosalóne v [[Ženeva|Ženeve]]. Bol vytvorený na 50. výročie založenia [[Ferrari]] <!-- (oslava bola predčasná 1,5 roka) -->. Je nástupcom modelu [[Ferrari F40|F40]], neskôr v roku [[2002]] bolo nahradené modelom [[Ferrari Enzo]]. V súčasnosti je veľmi vzácne, pretože bolo vyrobených iba 349 kusov. Model F50 bol dostupný vo dvoch verziách, ako klasické [[kupé]] alebo ako [[targa]] – teda [[kupé]] s odnímateľným strešným panelom, častejšie označované ako [[roadster]] či [[kabriolet]]. Model mal pripomínať vodičovi čo najviac jazdu v [[monopost]]e [[Formula 1|Formuly 1]], možno aj preto nemal žiadne elektronické systémy, [[posilňovač riadenia]], [[ABS (vozidlo)|ABS]] alebo len pohodlné sedadlá či [[klimatizácia|klimatizáciu]].

Je to atmosferickýatmosférický 65-stupňový, vodou chladený [[V12 (motor)|vidlicový dvanásťvalec]] s obsahom {{cm3|4698}}. Má rozvody [[DOHC]] s piatimi ventilmi na valec (teda spolu 60 ventilov). Preslávil sa najmä vďaka svojmu "diabolskému" zvuku a neuveriteľnej spotrebe paliva, ktorá sa pri mestskom cykle jazdenia šplhala k dramatickým 80 L/{{km|100|m}}. Aj napriek tomu, že motor bol hlučný a neekonomický, zaručil modelu F50 okamžitý vstup do skupiny [[Superšportový automobil|superšportov]]. Motor disponoval výkonom 520 koní, mal teda 111 koní na liter, čo je vysoké číslo aj na dnešnú dobu, hlavne medzi atmosferickýmiatmosférickými – nepreplňovanými motormi, teda motormi bez [[turbodúchadlo|turbodúchadla]] či [[kompresor]]a. Pretože motor nebol preplňovaný, dosahoval pomerne malý [[točivý moment]]. To mu znemožnilo mať "tvrdé" rýchlosti na [[prevodovka|prevodovke]] (malý prevodový pomer), čo malo za následok nižšiu maximálnu rýchlosť ako predchodca [[Ferrari F40|F40]] napriek vyššiemu výkonu a lepšiemu aerodynamickému tvaru.