Pavel Blaho (1867): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Mesto kde Blaho je pochovaný |
link |
||
Riadok 38:
V rokoch 1903-[[1914]] a [[1918]] pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch [[Luhačovice]]. V rokoch [[1908]]-1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku [[1912]] odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v [[Uhrosko|Uhorsku]]. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v [[Kroměříž]]i (1914-1916) a v [[Székesfehérvár]]i (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke.
Po vzniku [[Slovenská národná rada (1918)|SNR]] sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] z [[30. október|30. októbra]] 1918. Od [[6. november|6. novembra]] 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od [[17. december|17. decembra]] 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-[[1920]] bol členom [[Revolučné Národné zhromaždenie|Revolučného Národného zhromaždenia]], v rokoch 1920-[[1927]] poslancom [[Národné zhromaždenie|NZ]] za [[
V júni [[1909]] založil Roľnícku a priemyselnú banku vo [[Veľké Leváre|Veľkých Levároch]], ktorá sa v roku [[1917]] sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do [[Malacky|Malaciek]] a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s [[Michal Bosák|Michalom Bosákom]] zmenila na [[Americko-slovenská banka|Americko-slovenskú banku]] so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.
| |||