'''Fridrich WeinwurmWeinwarm''' (* [[30. august]] [[1885]], [[Borský Mikuláš]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-270329-54?cc=1554443&wc=9P38-GPF:107654001,113297201,113297202,113297203 Záznam o narodení v matrike] židovskej náboženskej obci v Borskom Mikuláši; záznam č. 372</ref> – † [[1942]]) niekde uvádzaný aj ako '''Bedrich/Bedřich Weinwurm''', v rodnej matrike zapísaný ako '''Alfred József WeinwurmWeinwarm''', bol slovenský architekt a kľúčová osobnosť modernej architektúry na Slovensku.
Architektúru študoval v [[Nemecko|Nemecku]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] a [[Berlín|Berlíne]], kde po absolvovaní štúdia aj krátko pôsobil. Po vzniku Česko-Slovenska pracoval ako samostatný architekt v Bratislave. F. WeinwurmWeinwarm bol jedným z najvýznamnejších slovenských architektov medzivojnového obdobia. Vynikal nekompromisnosťou svojho puristického názoru na architektúru, rozsahom svojho diela, aj vplyvom na formovanie slovenskej medzivojnovej architektúry. Od roku 1924 pôsobil v spoločnom ateliéri s architektom [[Ignác Vécsei|Ignácom Vécseiom]]. Spolu s Vecseiom bol autorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v [[Žilina|Žiline]], obytných súborov [[Unitas]] a [[Nová doba]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Udržiaval kontakty s predstaviteľmi českej, rakúskej, ruskej i nemeckej [[avantgarda|avantgardy]], podieľal sa na založení ľavicového časopisu [[Nová Bratislava]]. Ako angažovaný ľavicový intelektuál bojoval za humanistické ideály a pokrokovú architektúru pre ľudí. Zanechal názorovo jednoznačne profilované ucelené dielo, ktoré podporil aj viacerými angažovanými textami. Jeho aktivizmus, spolu s jeho židovským pôvodom, nakoniec spôsobili jeho tragickú smrť počas vojny v roku 1942.
