Vianočný stromček: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
vimayal som vsetko :D
Matiia (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 84.245.120.10 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
Riadok 2:
[[Súbor:Juletræet.jpg|right|thumb|Ozdobený vianočný stromček]]
 
'''Vianočný stromček''' (iné názvy: '''vianočný strom''', pre ruské prostredie: '''jolka''', nárečovo: '''jezuľan, polazník, kriskindl, kriskriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek'''za, pohanský.na TotoDolnej tvrdeniezemi boloaj čiastočne'''kračúnski založenéstrom, nadrevo, pravde.borovka''') [[Germánskeje kmene]]ozdobený strom vrajako takjeden kedysizo prisymbolov [[zimný slnovratVianoce|zimnom slnovrateVianoc]]. týmtoZdobí spôsobomsa uctievali bohana [[WotanŠtedrý deň]]a. PodobneJe ajto [[Kelti]]novodobá ozdobenýmiforma stromčekmiprastarého alebovšeľudského vetvamisymbolu uctievaliživota bohaa Slnkaprosperity, azelene.<ref jehoname="Botík_Slavkovský_1995">{{Citácia večný život.Harvard
|PriezviskoEditora1 = Botík
|MenoEditora1 = Ján
|PriezviskoEditora2 = Slavkovský
|MenoEditora2 = Peter
|Heslo = vianočný stromček
|Titul = [[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]]
|Diel = 2
|Rok = 1995
|Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
|Miesto = Bratislava
| Strany = 301
}}</ref> Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky.
 
== Vianočné stromčeky navo Slovensku<refsvete name="Botík_Slavkovský_1995">{{Citácia Harvard=
Ozdobené vetvičky rozdávali aj [[koledník|koledníci]]. V niektorých krajinách sa zavesoval nad [[Štedry večer|štedrovečerný]] stôl malý stromček, zavesený špičkou dolu.
|PriezviskoEditora1 = Botík|MenoEditora1 = Ján|PriezviskoEditora2 = Slavkovský|MenoEditora2 = Peter|Heslo = vianočný stromček|Titul = [[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]]|Diel = 2|Rok = 1995|Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|Miesto = Bratislava|Strany = 301}}</ref> ==
 
V mestách prostredí mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu (napr. sa ihličie podkladalo pod sliepky a podobne).
 
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z [[Nemecko|nemeckých]] miest. Stromček sa najprv nezdobil [[sviečka]]mi. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku [[1570]]. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v [[cech]]ovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici [[17. storočie|17. storočia]]. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na [[vidiek]]u.
 
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac [[protestant]]i ako [[katolík|katolíci]]. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. [[Germánske kmene]] vraj tak kedysi pri [[zimný slnovrat|zimnom slnovrate]] týmto spôsobom uctievali boha [[Wotan]]a. Podobne aj [[Kelti]] ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život.
 
== Vianočné stromčeky na Slovensku<ref name="Botík_Slavkovský_1995" /> ==
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad [[posledný snop]], [[slamený stromček]] a podobne. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.