Gregoriánsky chorál: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
'''Gregoriánsky chorál''' je cavko forma jednohlasného liturgického latinského [[Bohoslužba|bohoslužobného]] spevu [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi v [[Kostol|kostole]]. Je to vlastne súbor niekoľko tisíc spevov.
 
Najvýraznejšou črtou gregoriánskeho chorálu je neosobný a objektívny charakter. Neusiloval sa o vyjadrenie afektu, či individuálnych citov. Chorály sú súčasťou sústavy obradov liturgického roka. Nadväzuje na hudbu židovského náboženského spevu, grécko-helenistického dedičstva, východných byzantských prvkov a ľudových hudobných prejavov národov, ktoré prijali kresťanstvo. Prvé hudobné prejavy vznikli z [[psalmódia|psalmódií]] - žalmových spevoch, modlitieb (na slovo Amen a Alleluja). Vznikli rôzne druhy liturgií, v ktorých sa vyskytoval aj rozličné druhy spevov, ovplyvnené miestnou kultúrou - mozarabská, galikánska, írska, milánska-ambroziánska, benevetská a rímska. V 8. storočí bol pre všetky vytvorený jeden záväzný bohoslužobný spev. Ako "gregoriánsky chorál" sa označuje až od 9. storočia. Paroadie a slovosled textov bol zachytený v normatívnych knihách liturgických spevov. Repertoár gregoriánskeho chorálu je anonymné dielo, avšak sú známe mená autorov - Ambrózius, Tuotillo alebo Balbulus. <ref>SZÓRÁDOVÁ, E.: Dejiny hudby I. Nitra : PF UKF, 2002. s. 14-18</ref>
 
V karolínskej dobe prenikol do západnej a strednej Európy. Pri kláštoroch a biskupstvách sa zakladali spevácke školy tzv. [[Schola cantorum]]. Spevy gregoriánskeho chorálu sa uplatňovali v rámci dvoch druhov bohoslužieb (omša a [[ofícium]]).
Anonymný používateľ