Béla Bartók: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Infobox Skladateľ
| meno = Béla Bartók
| obrázok = Bartok tablo.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis =
| dátum narodenia = [[25. marec]] [[1881]]
| miesto narodenia = [[Sânnicolau Mare]], dnešné [[Rumunsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|1945|9|26|1881|3|25}}
| miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
| národnosť = {{minivlajka|Maďarsko|w}}
| obdobie tvorby =
| hudobný smer = Vážna hudba 20. storočia
| skupina =
| počet diel =
| ťažiskové žánre =
| kľúčové diela =
| významné ocenenia =
| podpis =
| web =
}}
Béla Bartók (25. marca 1881 Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku / dnešnej Sannicolau Mare v Rumunsku - 26. septembra 1945 New York, USA), bol svetovo známym maďarským hudobným skladateľom 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčka a Zoltánom Kodálya patrí ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba. V detstve mal veľké zdravotné problémy. Do školy začal preto chodiť neskôr a aj jeho gymnaziálny štúdium vo Veľkom Varadíne (Nagyvárad) muselo byť preto prerušené.
 
'''Béla Bartók''' (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku / dnešné Sânnicolau Mare v Rumunsku – † 26. september 1945, New York, USA), bol svetovo známy maďarský hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec - etnomuzikológ. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčkom a Zoltánom Kodályom patria ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.
 
== Obsah ==
 [skryť] 
* 1 Život a dielo
* 2 Prehľad najvýznamnejších skladieb
** 2.1 Klavírna tvorba
** 2.2 Komorná tvorba
** 2.3 Orchestrálna tvorba
** 2.4 Koncertná tvorba
** 2.5 Balet
** 2.6 Opera
** 2.7 Iné
* 3 Iné projekty
 
== Život a dielo ==
Béla Bartók, syn riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca, študoval po otcovej smrti od roku 1893 na gymnáziu v Bratislave. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u Lászó Erkela (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii (Zeneakadémia) v Budapešti; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera.
 
Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k Franzovi Lisztovi, príklad Straussovej symfonickej básne ''Život hrdinu'' a snaha komponovať v národnom štýle viedli ku vzniku symfonickej básne ''Kossuth'' (1903; 1904 v Manchesteri uviedol tiež Hans Richter – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthu premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskú ''Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1.'' Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnymi umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu s Zoltánom Kodálym po maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr z porovnávacích dôvodov zbieral i piesne slovenské (3200), rumunské (3500); vydané v roku 1967), ale i arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinské, valašské, a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli v rade štátov. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur–molového systému. Povzbudením mu bolo i poznanie diel Claudea Debussyho, rovnako uplatňujúceho päťtónové a celotónové tóniny.
 
Štýlová premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (''14 bagatel, Dva rumunské tance'' aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus ''Obrázky z Maďarska'' (1931). Klavírne ''Allegro barbaro'' (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmami. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka ''Hrad kniežaťa Modrofúza'' (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktné nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky ''Drevený princ'' (1917) a jednoaktová pantomíma ''Zázračný mandarín'' (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne n. R. 1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956.
 
V období Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálym a Ernem Dohnányim (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Česko-Slovensku v rokoch 1925, 1927, 1929, 1930).
 
V roku 1923 vznikla pri príležitosti 50. výročia spojenia Budapešti (z Budy a Pešti) ''Tanečná suita'', ktorá v prevedení Českej filharmónie (dirigent Václav Talich na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartókovi pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj ''1. klavírny koncert'' (1926). V roku 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.
Obsah [skryť]
 
V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských, rumunských a slovenských ľudových piesní, ktoré spolu s Kodálym niekoľko rokov zbierali priamo medzi obyvateľstvom. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla ''Hudba pre sláky, bicie nástroje a čelestu'' (1936) a ''Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje'' (1937). Klasicky vyrovnaný ''2. husľový koncert'' (1938) a mužné ''Divertimento pre sláčikový orchester'' (1939) uzavreli Bartókovu európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil fašistické Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovania zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorobou, dovŕšil svoje dielo ''Sonátou pre sólové husle'' (1944 na objednávku Yehudu Menuhina), ''3. klavírnym koncertom'' (1945) a najmä myšlienkovo hlbokým a súčasne virtuóznym ''Koncertom pre orchester'' (1943). Cennou zložkou Bartókovho diela je šesť sláčikových kvartet (1919 – 39) a novátorsky poňaté klavírne cykly pedagogického zamerania (''Pre deti'', 1909; ''Mikrokozmos'', 1926 – 39; ''Sonatina'', 1915 aj.).
1 Život
 
Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitný štýl, nesúci i silný emocionálny náboj. Pre svoj výskum slovenských a rumunských piesní, pre antifašistický postoj a pokrokovú umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských šovinistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výber z jeho štúdií ''Postrehy a názory''.
1.1 Mladosť
 
2== Prehľad najvýznamnejších skladieb ==
 
=== Klavírna tvorba ===
3 Externé odkazy
* Veľká fantázia pre klavír, 1897
* Allegro barbaro, 1911
* Mikrokozmos, 1932-1939
 
=== Komorná tvorba ===
Život [úprava | editovať zdroj]
* Sláčikové kvarteto č. 1, 1909
* Sláčikové kvarteto č. 2, 1917
* Sláčikové kvarteto č. 3, 1927
* Sláčikové kvarteto č. 4,1928
* Sláčikové kvarteto č. 5, 1934
* Sláčikové kvarteto č. 6, 1939
 
* Kontrasty pre klarinet, husle a klavír, 1938
Mladosť [úprava | editovať zdroj]
 
=== Orchestrálna tvorba ===
Béla Bartók sa narodil v rodine Bélu Bartóka staršieho, riaditeľa hospodárskej školy a hudobného nadšenca, a jeho manželky, Pauly Voit, učiteľka všeobecné školy. Otec zomrel, keď bolo Belovi sedem rokov. Potom sa o Bélu a jeho mladšís sestru starala matka. Presťahovali sa do Nagyszőlősu. Béla začal veľmi skoro prejavovať hudobné nadanie a vo veku 11 rokov tu napísal a verejne vykonal svoju skladbu Tok Dunaja (A Duna folyása).
* Scherzo pre orchester, 1901
* Symfónia "Košút", 1903
* Štyri kusy pre orchester, 1921
* Hudba pre sláčiky, bicie nástroje a čelestu (1936)
* Koncert pre orchester, 1943
 
=== Koncertná tvorba ===
* Rapsódia pre klavír a orchester, 1904
* Scherzo pre klavír a orchester - Burleska, 1904
 
* Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1926
* Koncert pre klavír a orchester č. 2, 1931
* Koncert pre klavír a orchester č. 3, 1945
 
* Koncert pre husle a orchester č. 1, 1908
Rodina sa presťahovala do Pressburg, kde Béla dokončil druhú triedu gymnázia. Matka mu výučbu klavíru a harmónie u Lászó Erkela. Krátko nato sa presťahovali do Beszterce, kde bola silná nemecká komunita. Tu mal Béla problémy s nemčinou a tiež tu nenašiel žiadneho učiteľa klavíra. V roku 1894 našla Belov matka miesto učiteľky späť v Pressburg. Bartók sa tu zdokonaľoval v hre na klavír opäť u László Erkela. Študoval Brahmsova a Beethovenovej skladby a sám napísal rad skladieb, predovšetkým pre klavír.
* Koncert pre husle a orchester č. 2, 1938
* Koncert pre violu a orchester
 
=== Balet ===
* Zázračný mandarín, balet-pantomíma 1927
* Drevený princ
 
=== Opera ===
* Hrad kniežaťa Modrofúza
 
=== Iné ===
V roku 1898 mu bolo ponúknuté štipendium na konzervatóriu vo Viedni, ale nakoniec po maturite študoval v rokoch 1899-1903 na hudobnej akadémii v Budapešti; hru na klavír študoval u Istvána Thoman, v kompozícii bol žiakom Hansa Koesslera. Po odmlke sa vrátil ku komponovaniu. Obdiv k Liszt, príklad Straussove symfonickej básne Život hrdinov a snaha komponovať v národnom štýle viedli k vzniku symfonické básne Kossuth. Tá bola ptovedena v Budapešti, ale aj v Manchestri, kde ju riadil Hans Richter.
* veľké množstvo aplikácií ľudových piesní a tancov najrôznejšieho pôvodu
 
== Iné projekty ==
 
* '''Commons''' ponúka multimediálne súbory na tému '''Béla Bartók'''
 
Kategórie: 
V decembri 1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskou Rapsódia pre klavír a orchester op. 1. Keď spoznal, že "maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnom piesňami umelými ...", začal v r. 1905 spolu so Zoltánom Kodálya po maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr zo porovnávacích dôvodov zbieral aj piesne slovenské (3200), rumunské (3500); tlačou vydané 1967), ale aj arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinskej, valašské, ai. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli v mnohých krajinách. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur - mollového systému. Povzbudením mu bolo aj poznanie diel Debussyho, takisto uplatňujúceho päť- a celotónové tóniny.
* Narodenia 25. marca
 
* Narodenia v 1881
 
* Úmrtia 26. septembra
 
* Úmrtia v 1945
Štýlová premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (14 bagateľ, Dva rumunské tance i.); dodatočnú inštrumentácie vznikol z častí týchto skladieb cyklus Obrázky z Maďarska (1931). Klavírny Allegro Barbaro (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmy. Baladicky ladená jednoaktová opera modrofúza hrad (1911) sa ako všetky Bartókova javiskový skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža as jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena mužovi klásť. V tejto línii pokračuje aj jednoaktová tanečná hra Drevený princ (1917) a jednoaktová pantomíma Podivuhodný mandarín (1919, neúspešná javiskové premiéra v Kolíne n. R. 1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskú spoločností, smelo byť v Maďarsku vykonať až po r. 1945, plne umelecky rehabilitovaný ešte len 1956.
* Béla Bartók
 
* Maďarskí hudobní skladatelia
 
* Skladatelia vážnej hudby 20. storočia
 
* Operní skladatelia
V období Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálya a Erne Dohnányim (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej Hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v r. 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval klavírny hre, dovolenku a podnikal početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Československu v rokoch 1925, 1927, 1929 , 1930).
* Maďarskí hudobní pedagógovia{{Infobox Skladateľ
 
| meno = Béla Bartók
 
| obrázok = Bartok tablo.jpg
 
| veľkosť obrázku =
V roku 1923 vznikla k 50. výročiu spojenie Budapešti (z Budy a Pešti) Tanečné suita, ktoré ešte len prevedením Českou filharmóniou za riadenie Václava Talicha na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartók pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj 1. klavírny koncert (1926). 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.
| popis =
 
| dátum narodenia = [[25. marec]] [[1881]]
 
| miesto narodenia = [[Sânnicolau Mare]], dnešné [[Rumunsko]]
 
| dátum úmrtia = {{dúv|1945|9|26|1881|3|25}}
V roku 1934 zanechal Bartók výučby na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edícia maďarských ľudových piesní. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla Hudba pre sláčiky, bicie nástroje a cellestu (1936) a Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje (1937). Klasicky vyrovnaný 2. husľový koncert (1938) a mužné Divertimento pre sláčikový orchester (1939) uzavreli Bartókova európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil zfašizované Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovanie zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorôb, dovŕšil svoje dielo Sonáta pre sólové husle (1944 na objednávku Yehudi Menuhina), 3. klavírnym koncertom (1945) a zvlášť myšlienkovo ​​hlbokým a súčasne virtuóznym Koncertom pre orchester (1943). Cennou zložkou Bartókova diela je šesť sláčikových kvartet (1919-39) a novátorsky pojaté klavírny cykly pedagogického zamerania (Pre deti, 1909; Mikrokozmos, 1926-39; Sonatina, 1915 a i.).
| miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
 
| národnosť = {{minivlajka|Maďarsko|w}}
 
| obdobie tvorby =
 
| hudobný smer = Vážna hudba 20. storočia
Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitý štýl, nesúci aj silný náboj emocionálne. Pre svoj výskum slovenských a rumunských piesní, pre antifašistický postoj a pokrokovou umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských nacionalistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vychádza od 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výbor z jeho štúdií Postrehy a názory.
| skupina =
 
| počet diel =
 
| ťažiskové žánre =
 
| kľúčové diela =
Prehľad najvýznamnejších skladieb [editovať | editovať zdroj]
| významné ocenenia =
 
| podpis =
Podrobnejšie informácie nájdete v článku Zoznam diel Bélu Bartóka.
| web =
 
}}
Veľká fantasie pre klavír, 1897
 
Scherzo pre orchester, 1901
 
Kossuth, symfonická báseň pre veľký orchester, 1903
 
Rapsódia pre klavír a orchester, 1904
 
Scherzo pre klavír a orchester, 1904
 
Koncert pre husle a orchester č. 1, 1908
 
Sláčikový kvartet č. 1, 1909
 
Modrofúza hrad - opera, 1911
 
Drevený princ - balet, 1914
 
Štyri kusy pre orchester, 1921
 
Sláčikový kvartet č. 2, 1917
 
Podivuhodný mandarin - pantomíma, 1927
 
Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1926
 
Sláčikový kvartet č. 3, 1927
 
Sláčikový kvartet č. 4, 1928
 
Koncert pre klavír a orchester č. 2, 1931
 
Sláčikový kvartet č. 5, 1934
 
Mikrokozmos: 153 skladieb pre klavír, 1926-1939
 
Hudba pre strunové nástroje, Celestu a bicie 1936
 
Koncert pre husle a orchester č. 2, 1938
 
Sláčikový kvartet č. 6, 1939
 
Koncert pre orchester, 1945
 
Koncert pre klavír a orchester č. 3, 1945
 
Veľké množstvo aplikácií ľudových piesní a tancov najrôznejšie proveniencie
 
{{DEFAULTSORT:Bartók, Béla}}