Šelpice: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Komunálne voľby 2014: starosta |
d Disambig: 1x: Červený Kameň → Červený Kameň (hrad); wl. okres norm.: 1x |
||
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
'''Šelpice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[
V obci je rímskokatolícky [[kostol]] Krista Kráľa z roku [[1946]].
Obec Šelpice leží {{km|6|m}} severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu.
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch.
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce nad Trnavou]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine.
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – [[Česká cesta]], ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.
| |||