Jurij Vladimirovič Andropov: Rozdiel medzi revíziami

d
úvod: norm.; d.n. norm.; IB norm.; wl. dátum; typog.; drob.
(úprava infoboxu)
d (úvod: norm.; d.n. norm.; IB norm.; wl. dátum; typog.; drob.)
{{Infobox Politik
{{Infobox Politik|Meno = Jurij Vladimirovič Andropov|Portrét = Yuri Andropov - Soviet Life, August 1983.jpg|Poradie = 3.|Úrad = [[generálny tajomník KSSZ]]|Začiatok obdobia = [[12. november]] [[1982]]|Koniec obdobia = [[9. február]] [[1984]]|Predchodca = [[Leonid Iľjič Brežnev|L. I. Brežnev]]|Nástupca = [[Konstantin Ustinovič Černenko|K. U. Černenko]]|Dátum narodenia = [[15. júna]] [[1914]]|Miesto narodenia = stanica Nagutskaja, [[Stavropoľská gubernia]], [[Ruské impérium]]|Dátum úmrtia = {{duv|1984|02|09|1914|06|15}}|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]]|Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]|Profesia = politik a diplomat|Deti = Igor|Národnosť = [[Rusi|Rus]]|Podpis = Yuri Andropov Signature 2.svg}}
| Meno = Jurij Vladimirovič Andropov
| Rodné meno =
| Popis osoby =
| Portrét = Yuri Andropov - Soviet Life, August 1983.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis = Yuri Andropov Signature 2.svg
 
| Poradie = 3.
'''Jurij Vladimirovič Andropov''' {{V jazyku|rus|Юрий Владимирович Андропов}} (* [[15. jún]] [[1914]] - † [[9. február]] [[1984]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik a najvyšší predstaviteľ [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a predseda prezídia [[Najvyšší soviet|Najvyššieho sovietu]] od [[12. novembra]] [[1982]] až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.
| Úrad = [[generálny tajomník KSSZ]]
| Začiatok obdobia = [[12. november]] [[1982]]
| Koniec obdobia = [[9. február]] [[1984]]
| Predchodca = [[Leonid Iľjič Brežnev|L. I. Brežnev]]
| Nástupca = [[Konstantin Ustinovič Černenko|K. U. Černenko]]
 
| Dátum narodenia = [[15. jún]] [[1914]]
| Miesto narodenia = stanica Nagutskaja, [[Stavropoľská gubernia]], [[Ruské impérium]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1984|02|09|1914|06|15}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]]
| Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]
| Alma mater =
| Profesia = politik a diplomat
| Národnosť = [[Rusi|Rus]]
| Vierovyznanie =
| Manželka =
| Manžel =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti = Igor
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
 
'''Jurij Vladimirovič Andropov''' {{V jazyku|rus|Юрий Владимирович Андропов}} (* [[15. jún]] [[1914]] - † [[9. február]] [[1984]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik a najvyšší predstaviteľ [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a predseda prezídia [[Najvyšší soviet|Najvyššieho sovietu]] od [[12. novembra]] [[1982]] až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.
 
== Život ==
 
=== Mladosť ===
Narodil sa v stanici Nagutskaja v [[Stavropoľská gubernia|Stavropoľskej gubernii]] v Rusku [[15. jún]]a [[1914]]. Jeho otec (†1919) bol železničný inžinier a mal vyššie vzdelanie. Jeho matka bola učiteľkou hudby. Po skončení sedemročnej školskej dochádzky Andropov pracoval ako ako telegrafista na [[Mozdok|Mozdockej]] stanici. Neskôr od roku [[1931]] ako námorník volžskej riečnej plavby. V roku [[1934]] bol prijatý na Rybinskú technickú školu vodnej dopravy, ktorú ukončil v roku [[1936]]. Po jej skončení pracoval v Rybinskej Volodarského lodenici. V roku [[1935]] sa oženil s Ninou Ivanovnou Engalyčevou, ktorá študovala za vyšetrovateľku a neskôr pracovala v [[NKVD]]. Spolu mali 2 deti - chlapcov Jevgenia a Vladimira. Andropov, mladý pesničkár{{Bez citácie}}, bol aktívny v [[komsomol]]skej organizácii.
 
=== Začiatky kariéry ===
Počas [[veľký teror|veľkého teroru]] (1937/1938) vystúpal na popredné priečky mládežníckej organizácie. V roku [[1939]] bol, po ukončení [[veľká čistka|veľkej čistky]], prijatý do Komunistickej strany. V tom čase už viedol oblastnú komsomolskú organizáciu v [[Jaroslavľ|Jaroslavli]] ([[1938 ]]{{- -}}[[1940]]). Potom bol presunutý do novozriadenej [[Karelsko-fínska zväzová republika|Karelsko-fínskej zväzovej republiky]], kde sa stal prvým tajomníkom republikového Komsomolu. Počas [[veľká vlastenecká vojna|veľkej vlasteneckej vojny]] sa podieľal na organizácii tamojšieho frontu, partizánskeho hnutia a spoluprácu tyla a armády.
 
V roku [[1944]] prešiel na prácu v straníckych orgánoch. Najprv pôsobil ako druhý tajomník hlavného mesta republiky (Petrozavodsk) a neskôr sa stal tajomníkom republikového ÚV. V tejto dobe si dopĺňal svoje vysokoškolské vzdelanie okrem iného na Vysokej škole straníckej pri ÚV VKS(b). Jeho kariéru nepríjemne poznamenala [[Leningradská aféra]], ktorá zmietla celé vedenie republiky. Andropov len zázrakom vykĺzol vďaka aktívnej spoluúčasti počas kampane. Po páde svojho dlhoročného ochrancu a prvého tajomníka Karelsko-finskej republiky nenastúpil na jeho miesto, ale bol prevedený do ústredného aparátu v Moskve. Stal sa inšpektorom a dohliadal na pobalstké zväzové republiky. Jeho priamym nadriadeným sa stal druhý muž strany [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a jeho favorit Averkij B. Aristov.
 
Po Stalinovej smrti odišiel do diplomatických služieb a pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku, kde pracoval aj v [[Maďarské povstanie|období protikomunistického povstania]] v roku [[1956]]. Jeho aktivita a vystupovanie počas krízy mu v očiach [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščova]] priniesli ovocie. Čoskoro sa dostavilo povýšenie do funkcie vedúceho oddelenia ÚV [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] pre dohľad a spoluprácu s ostatnými sovietskymi satelitmi. V roku [[1962]] bol vyzdvihnutý medzi tajomníkmi ÚV a zaradil sa medzi nových perspektívnych Chruščovových aparátčikov. Získal renomé znalca medzinárodných vzťahov a ideologických otázok. V jeho oddelení ÚV sa sústredil mozgový trust poradcov, ktorí si udržali vplyv na dianie v ZSSR až do dôb Gorbačova.
 
Nástup [[Leonid Iľjič Brežnev|L. I. Brežneva]] - [[Michail Andrejevič Suslov|M. A. Suslova]] (október [[1964]]) bol pre Andropova ranou a zdalo sa, že s jeho zotrvaním vo funkciách je koniec. Andropov bol až príliš spojený s Chruščovom. Avšak zložité vzťahy a rivality vnútri Kremľa viedli ku konvergencii s Brežnevom, ktorý hľadal spojenca proti svojim súperom (Šeljepin - Podgornyj - Kosygin).
 
=== Na čele KGB (1967-1982) ===
V roku [[1967]] sa Brežnevovi podarilo zbaviť nepohodlného šéfa KGB Semičasného. Novou hlavou [[KGB]] sa stal Andropov, ktorý zostal v tejto funkcii až do jari [[1982]], kedy sa znovu vrátil do funkcie tajomníka ÚV KSSZ. Pod jeho vedením upevnila štátna bezpečnosť svoj dohľad nad obyvateľstvom. Pod jej kontrolu sa dostali všetky sféry života štátu i spoločnosti. Jednou z jej úloh bol boj s disidentom, s prejavmi miestneho nacionálneho separatizmu a náboženstvom. Z jeho iniciatívy začalo vyľudňovanie disidentov za hranice. V roku [[1974]] nebol umožnený návrat [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Solženicyna]] do krajiny a neskôr bol zbavený občianstva. Ľudia s odlišným názorom boli posielaní do psychiatrických liečební, aby sa zabránilo ich zatváraniu do väzníc. KGB sledovala aj život za hranicami ZSSR a podieľala sa na určovaní línie zahraničnej politiky. Andropov bol hlavným aktérom pri [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde sovietskych vojsk do Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] aj do [[sovietska intervencia v Afganistane|Afganistanu]] v roku [[1979]].
 
=== Na vrchole moci ===
[[Súbor:00595309(Andropov&Jaruzelski).jpeg|thumb|Andropov pri stretnutí s poľským vodcom [[Wojciech Jaruzelski|Jaruzelskim]].]]
Úpadok Brežnevovej osobnosti otváral Andropovovi možnosti uchádzať sa o následníctvo. Brežnev pôvodne vyzdvihoval svojich favoritov Kirilenka (spolupracovník z Dnepropetrovska od 30. rokov) a [[Konstantin Ustinovič Černenko|K. U. Černenka]] (spolupracovník a asistent od 50. rokov z Moldavska). Reálne šance sa pre Andropova otvorili na jar [[1982]]. Po smrti [[Michail Andrejevič Suslov|M. A. Suslova]] zaujal post druhého tajomníka ÚV, prevzal dohľad nad ideológiou a riadenie sekretariátu ÚV.
 
Andropov bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ na plenárnom zasadnutí [[14. november|14. novembra]] [[1982]] na návrh svojho rivala [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konštantína Ustinoviča Černenka]]. Deľba moci však prebehla už predtým na rokovaní [[politické byro ÚV KSSZ|politbyra]]. Zdravotný stav nového sovietskeho vodcu bol už veľmi zlý, napriek tomu sa vrhol do práce a začal sériu reforiem, ktoré mali obnoviť hospodársky rast, zvýšiť produktivitu práce a vyriešiť ekonomické ťažkosti kolabujúceho impéria. Pozornosť venoval boju s korupciou a zneužívaním postavenia vo vnútri straníckej nomenklatúry. Do vedúcich funkcií vyzdvihol mladších funkcionárov. Okolo Andropova sa vytvorilo nové perspektívne vedenie KSSZ (Andropov, Romanov, [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]], Alijev, Gromyko, Ustinov, Ryzkov, Ligačov, Solomencev a Vorotnikov), ktoré však muselo stále počítať so silnými pozíciami konzervatívcov, ktorí nechceli narúšať [[status quo]] Brežnevovej epochy ([[Konstantin Ustinovič Černenko|Černenko]], Tichonov, Pelše, Grišin, Kunajev, Ščerbyckij, Zimjanin, Kapitonov, Rusakov). Zásadným zmenám však zabránila jeho smrť v februári [[1984]]. Jeho nástupcom sa stal vekom a [[choroba]]mi úplne zničený konzervatívny stúpenec brežnevovského štýlu [[Konštantín Ustinovič Černenko]].
 
== Zoznam funkcií ==
* Vedúci medzinárodného oddelenia ÚV (dohľad nad komunistickými stranami socialistického tábora) 1957 {{- -}}1967
* Tajomník ÚV - 1962 {{- -}}1967, 1982
* Predseda Výboru štátnej bezpečnosti ([[KGB]]) - 1967 {{- -}}1982
* Generálny tajomník ÚV [[KSSZ]] - november 1982 - február 1984
* Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR - 1983 {{- -}}1984
* Kandidát politbyra 1967 {{-- }}1973, člen politbyra 1973 {{- -}}1984;
 
== Zdroje ==
101 091

úprav