Lítium: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2.108.213.128 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzard |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 74:
}}
'''Lítium''' (lat. ''lithium'', gr. ''lithos'' = kameň) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Li a [[protónové číslo]] 3. Ide o veľmi ľahký a mäkký kov, ktorý sa mnohými chemickými vlastnosťami podobá na [[horčík]] (diagonálna podobnosť). S teplou vodou reaguje len pozvoľna na hydroxid, pričom sa uvoľňuje [[vodík]]. S [[kyslík]]om dáva [[oxid]] a s [[dusík]]om [[nitrid]] rovnako ako [[horčík]]. V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčenín.
Zo skupiny alkalických kovov je lítium najmenej reaktívny prvok a zároveň vytvára najmenej iónové zlúčeniny spomedzi alkalických kovov. Je to spôsobené malým polomerom Li<sup>+</sup>, vďaka čomu má silné polarizačné účinky na [[anión]], čo je nepriaznivé pre vznik iónovej väzby. Elementárne kovové lítium možno dlhodobo skladovať napr. prekryté vrstvou alifatických uhľovodíkov ako [[petrolej]] alebo [[nafta]], s ktorými nereaguje. Soli lítia sfarbujú plameň karmínovo červeno.
Riadok 88:
V zemskej kôre sa lítium vyskytuje v množstve 20 - 60 mg/kg, morská voda vykazuje priemerný obsah lítia 0,18 mg Li/l. Vo [[vesmír]]e patrí lítium medzi vzácne prvky, na jeden jeho atóm pripadá približne 1 miliarda atómov [[vodík]]a.
S [[kyslík]]om vytvára [[oxid lítny]] (Li<sub>2</sub>)O, ktorý s vodou vytvára silne alkalicky reagujúci [[hydroxid lítny]] (LiOH). Reakcia kovového lítia s vodou je v porovnaní s ostatnými alkalickými kovmi miernejšia. Okrem spomenutého hydroxidu
Halogenidy lítia ako [[chlorid lítny]] (LiCl) a [[bromid lítny]] (LiBr) majú silno hygroskopické vlastnosti a používajú sa preto ako náplň [[exsikátor]]ov. Naopak [[fluorid lítny]] (LiF) je zlúčenina iba veľmi slabo rozpustná vo vode.
| |||