Nikita Sergejevič Chruščov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
deti fix |
d d.ú. → dúv; IB norm.; wl. dátum; typog.; drob. |
||
Riadok 1:
{{Infobox Politik
| Meno = Nikita Sergejevič Chruščov
| Rodné meno =
| Popis osoby =
| Portrét = Nikita Khruchchev Colour.jpg | Veľkosť portrétu =
| Popis
| Podpis = Nikita Khrushchev Signature2.svg
| Poradie = 1.
| Úrad = [[Generálny tajomník KSSZ|Prvý tajomník KSSZ]]
| Začiatok obdobia = [[14. september]] [[1953]]
| Koniec obdobia = [[14. október]] [[1964]]
| Predchodca = [[Josif Vissarionovič Stalin]]
| Nástupca = [[Leonid Iľjič Brežnev]]
| Dátum narodenia = [[15. apríl]] [[1894]]
| Miesto narodenia = {{Minivlajka|Ruská ríša}}[[Kalinovka]], [[Ruské impérium]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia = {{Minivlajka|Sovietsky zväz}}[[Moskva]], [[ZSSR]]
| Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]
| Alma mater =
| Profesia =
|
|
|
|
| Deti = [[Leonid Nikitovič Chruščov|Leonid]], [[Sergej Nikitovič Chruščov|Sergej]], Julia, Rada, Jelena
|
|
|
|
}}
[[Súbor:Nixon_and_khrushchev.jpg|náhľad|Stretnutie Chruščova s [[Richard Nixon|Nixonom]]]]
'''Nikita Sergejevič Chruščov''' ({{V jazyku|rus|Никита Сергеевич Хрущёв}}; * [[17. apríl]] [[1894]], [[Kalinovka]] – † [[11. september]] [[1971]], [[Moskva]]) bol sovietsky politik. Prvý tajomník ÚV [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] v rokoch [[1953]]
== Život ==
=== Začiatok politickej kariéry ===
Pochádzal z roľníckej rodiny. Od 12 rokov pracoval ako robotník a neskôr predák baníkov v [[Donbas]]e. Počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] slúžil ako politický komisár v [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Po jej skončení získal ďalšie vzdelanie v donbaskej pobočke robotníckej fakulty a od roku [[1924]] pracoval v komunistickom aparáte. Od roku [[1927]] sa zúčastnil všetkých zjazdov komunistickej strany. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] ho [[Lazar Moisejevič Kaganovič|Lazar Kaganovič]] odporučil na miesto obvodného straníckeho tajomníka v [[Moskva|Moskve]], kde Chruščov uskutočnil očistu aparátu od „nepriateľov ľudu“. Za odmenu ho roku [[1934]] zvolili do ústredného výboru strany.
Řádek 48 ⟶ 50:
Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkova]], dva roky po [[Josif Stalin|Stalinovej]] smrti. Malenkovovo odstránenie bolo v určitej forme revolučné, pretože bol prvý sovietsky vysoký politik, ktorého strata vysokých funkcii automaticky neznamenala aj jeho smrť. V júni 1957 odvrátil pokus Malenkova, [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Kaganoviča]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] o jeho odstránenie.
Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol [[25.
Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce [[Alexander Solženicyn|A. Solženicyna]] (''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'') a [[Boris Leonidovič Pasternak|B. Pasternaka]] (''[[Doktor Živago]]''), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho poľnohospodárstva. Jeho svojvôľou bolo napríklad aj pričlenenie dovtedy ruského [[Krym]]u k [[Ukrajinská SSR|Ukrajine]]. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“, „My vás (Západ) naučíme po kostole hvízdať“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Celková Chruščovova politika sa vyznačovala rozporuplnosťou a zatieňovala ju nesúvislosť a celková chýbajúca [[koncepcia]] či vízia<ref name=Enc.ColdWar/>.
Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov s Západom. V roku [[1959]] ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil [[USA]]. [[25.
Na poli krajín východného bloku jednak podporoval destalinizáciu ich režimov a obnovil medzinárodné vzťahy s Juhosláviou. Na druhú stranu neváhal nasadiť armádu na potlačenie protikomunistického [[Maďarské povstanie|povstania v Maďarsku]] a nepokojov v [[Poľsko|Poľsku]]. Kvôli odvrhnutiu Stalina sa dostal do ideologického konfliktu s [[ČĽR|komunistickou Čínou]] a tiež s [[Albánsko]]m.
=== Odvolanie z funkcií a neskorší život ===
Chruščove prešľapy v zahraničnej politike, najmä neúspech v Kubánskej kríze a naštrbenie vzťahov s Čínou ale aj pokračujúce hospodárske problémy viedli ostatných popredných straníckych predstaviteľov k jeho odstráneniu. Nezanedbateľné boli obavy mnohých vysokých funkcionárov o svoje miesta pri jeho neustálych experimentoch a zmenách. V októbri 1964 počas dovolenky na [[Krym]]e ho privolali na mimoriadne zasadanie politbyra, kde ho [[14. október|14. októbra]] [[1964]] pozbavili všetkých funkcií a prinútili odísť na dôchodok „zo zdravotných dôvodov“. Za nového prvého tajomníka po krátkom období kolektívneho riadenia zvolili [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Brežneva]]. Všetky pokusy o zmenu skončili, a to až do polovice 80. rokov.
Po odstránení Chruščova z verejného života „zo zdravotných dôvodov“, bol fakticky v domácom väzení, kde žil na svojej dače a nesmel voľne cestovať. Čoskoro upadol do hlbokých depresií, keďže kvôli tomu, že bol neustále sledovaný ho postupne prestali navštevovať jeho starí priatelia.
| |||