Alexandr Sergejevič Puškin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
mario plus balekova nata |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 47:
Neskôr, v roku [[1827]], sa púšťa do písania [[román]]u o svojom pradedovi – ''Černoch Petra Veľkého''. O dva roky na to vydáva poému ''Poltava'' a vydáva sa na svoju druhú cestu po Kaukaze. V apríli [[1830]] žiada o ruku vtedy osemnásťročnú [[Natália Gončarovová|Natáliu Gončarovovú]], ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok [[Boldino]]. Medzitým v Rusku vypukne [[cholera]] a Puškin je nútený ostať v Boldine a čakať niekoľko mesiacov. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ – obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: ''Skúpy rytier'', ''Mozart a Salieri'', ''Kamenný hosť'' a ''Hostina v čase moru'', ale najmä s dokončeným románom vo veršoch – ''Eugen Onegin''.
Vo februári [[1831]] sa žení s Gončarovovou a definitívne sa sťahuje do Petrohradu. Opäť pracuje ako ministerský [[úradník]] a študuje v cárskych [[archív]]och materiály k [[História|historickej]] práci o Petrovi Veľkom. Nasledujúci rok sa stáva otcom – narodila sa mu dcéra [[Mária]], nasleduje dcéra [[Natália]] a synovia [[Alexander]] a Grigorij. V roku [[1833]] udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú [[hodnosť]], aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na [[Ural]] zbierať informácie k dejinám [[Jemelian Pugačov|Pugačovovej]] vzbury. Dokončuje novelu ''Piková dáma'' a svoju vrcholnú poému ''Medený jazdec''.parian+rebeka.
== Ukážky ==
| |||