Alfred Redl: Rozdiel medzi revíziami

'''Alfred Redl''' (* [[14. marec]] [[1864]], [[Ľvov]], [[Halič (región)|Halič]], [[Rakúske cisárstvo]] dnes [[Ukrajina]] – † [[25. máj]] [[1913]], [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] dnes [[Rakúsko]]) bol [[plukovník]] rakúsko-uhorskej armády a veliteľ generálneho štábu VIII. zboru ([[Praha]]) a špión. Vo svojej predošlej kariére pracoval zväčša v riadiacej pozícii rakúsko-uhorskej vojenskej spravodajskej služby [[Evidenzbureau]] ({{slk|Evidenčná kancelária}}). Kvôli jeho homosexualite<ref>Encyklopedie tajných služeb, Roewer,Schaefer,Uhl,2003, F.A.Herbig Verlagsbuchhandlung GmbH, Mníchov,str.373,(ISBN 80-242-1607-8)</ref> bol vydierateľný, čo využila ruská tajná služba, ktorá ho naverbovala ako špióna. Tým, že mal prístup k takmer všetkým tajným armádnym dokumentom sa stal najdôležitejším špiónom [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. Ku koncu kariéry poskytoval tajné dokumenty aj talianskej a francúzskej tajnej službe. Spáchal samovraždu.

Pre šéfa c. a k. generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]]a, ktorý bol ako šéf sporný pre Uhorsko a aj pre Ministerstvo zahraničných vecí, to bol dvojitý úder. Okrem vyzradenia tajných skutočností mu hrozil trápny proces ohľadom pochybenia pri výberových konaniach dôstojníkov pre kľúčové pozície, ktorý by Uhorsku dodal množstvo "munície", ktorá by mohla viesť k jeho odvolaniu. Z tohto dôvodu nariadil najvyšší stupeň tajnosti. Zostavil delegáciu dôstojníkov, ktorá mala Redla tajne navštíviť v jeho hoteli (viedenský Hotel Klomser v ulici [[Herrengasse (Viedeň)|Herrengasse]]) a naznačiť mu, aby spáchal [[Samovražda|samovraždu]]. Delegácia dôstojníkov pozostávajúca z audítorov Vorlicek, Urbanski, Conrad a zástupcov Höfler a Ronge, našla Redla, ktorý tušil svoje odhalenie, v jeho hotelovej izbe pripravujúceho sa na samovraždu. Svojmu bývalému spolupracovníkovi dôstojníkovi Ronge podal priznanie, že „v rokoch [[1910]] a [[1911]] vo veľkom poskytoval informácie cudzím štátom“, a že pracoval bez komplicov.<ref name="Pethö229">Albert Pethö: ''Agenten für den Doppeladler. Österreich-Ungarns Geheimer Dienst im Weltkrieg.''; Stocker, Graz 1998, ISBN 3-7020-0830-6 {{deu icon}}</ref> Následne mu odovzdali pištoľ a ampulku s jedom a stiahli sa do úzadia, aby „zločincovi umožnili ukončiť život ráznym spôsobom s rýchlym koncom“.<ref name="Pethö229" /> Čakali až do skorých ranných hodín, v ktorých skonštatovali jeho smrť. Dôstojník Conrad bol spokojný a následníkovi trónu [[František Ferdinand d’Este|Františkovi Ferdinandovi d'Este]], ktorý bol generálnym inšpektorom c. a k. armády, podal hlásenie prostredníctvom telegramu, že plukovník Redl sa „z dosiaľ neznámych príčin“ zastrelil.<ref name=Markus /> Cisár [[František Jozef I.]] bol informovaný podobným spôsobom.