Erazmus Rotterdamský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d úvod: norm.; +kat. Osobnosti z Rotterdamu; kat. norm; IB norm.; wl. dátum; w: 0.55
HPPA (diskusia | príspevky)
d pravopis,wikilinky
Riadok 13:
== Život ==
Holandský [[filólogFilológia|filológ]] a [[filozof]] Erazmus sa narodil roku [[1467]]{{Ref_label|A|a|none}} zrejme v Rotterdame (novšie výskumy však ukazujú, že sa mohol narodiť aj v [[Gouda (mesto)|Goude]]) ako Geert Geertsen v Rotterdame. Omylom sa domnieval, že meno Gerrit pochádza zo slova „túžiť“, preto si zvolil [[latinčina|latinizované]] meno Desiderius. Patril medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších predstaviteľov európskeho humanizmu, je považovaný za predchodcu [[reformácia|reformácie]], hoci sám sa staval veľmi kriticky k jej prejavom (opustil napríklad kvôli reforme bazilejskej [[univerzita|univerzity]] svoju milovanú Bazilej). V náboženských sporoch prvej polovici [[16. storočie|16. storočia]] bol prívržencom náboženskej tolerancie.
 
Najprv bol [[augustinián]]skym [[mních]]om, od roku [[1492]] po svojom [[kňaz]]skom [[vysviackaSviatosť kňazstva|vysvätení]] pôsobil v službách [[biskup]]a v [[Cambrai]]. V rokoch [[1495]] až [[1499]] študoval v [[Paríž]]i, ako kňaz precestoval celú Európu a stal sa slávnym učencom. Medzi rokmi [[1506]] a [[1509]] žil v [[Taliansko|Taliansku]] a medzitým pobudol v [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. V rokoch [[1514]] až [[1521]] žil v Bazileji, odkiaľ vycestovával, aby dal u svojho priateľa [[Johann Froben|Johanna Frobena]] tlačiť svoje knihy. Od roku [[1524]] znova býval v Bazileji, avšak po získaní mesta na stranu reformácie [[Ulrich Zwingli|Ulricha Zwingliho]] odišiel na protest do [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu]]. Je pochovaný v bazilejskej katedrále.
 
== Dielo ==
Prvým vážnejším Erazmovým dielom je ''Enchiridion militis christiani'' (''Príručka kresťanského vojaka''), [[1503]]. V tejto krátkej práci sa snažil Erazmus vytvoriť pohľad na normálny kresťanský život, ktorý neskôr do konca svojho života dotváral. Za hlavné zlo doby považoval formalizmus, rešpekt ku [[tradícia|tradíciá]]m bez ohľadu na skutočné [[Ježiš Kristus|Kristovo]] učenie. Ponúkal liek: každý sa má pýtať v každom okamihu, čo je zásadné a čo je dôležité bez strachu.
 
Svojim najznámejším spisom, [[satira|satirou]] ''Chvála bláznovstva'' (''Encomium moriae'', [[1509]]), sa s výsmechom aj vážnosťou venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval.
 
Roku [[1516]] vydal ''Výchovu kresťanského kniežaťa'' (''Institutio principis christiani''), ktorého vydanie inicioval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolovi V.]] Všeobecné princípy cti a uprímnostiúprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s [[Nicolò Macchiavelli|Macchiavelliho]] ''Vladárom'' ([[1537]]) ako najvýznamnejší spis o vláde [[16. storočie|16. storočia]].
Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej [[filológia|filológie]]. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu), takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej [[gréčtina|gréčtiny]]. Roku [[1516]] vydal kritické vydanie gréckeho textu [[Nový zákon|Nového zákona]] s vlastným [[latinčina|latinským]] prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval [[pápež]]ovi [[Lev X.|Levovi X.]] a na vydanie textu použil novo obnovené [[rukopis]]y. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu ''instrumentum'' dnes bežné ''testamentum''.