Enel: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
typografia |
||
Riadok 12:
==História==
===1898 – 1962: Na ceste k národnej energetickej politike===
V roku 1898 sa v Taliansku vyrábalo 100 miliónov kilowatt hodín elektriny<ref
Na zvýšenie výroby elektriny dotoval štát výstavbu elektrární a všetky nevyhnutné stavebné práce na svojom území. Z pohľadu distribúcie štát svojim zásahom v roku 1961 zjednotil národné tarify, vytvoril systém tried odstupňovaných podľa spotreby
▲V roku 1898 sa v Taliansku vyrábalo 100 miliónov kilowatt hodín elektriny<ref><nowiki>http://www.gses.it/pub/silvi-isree9.php</nowiki></ref> a do 1960 dosiahla výroba hodnotu viac než 56 miliárd USD.<ref><nowiki>http://www.milanocittadellescienze.it/contents/cantieri/pdf/intervista_spegiorin.pdf</nowiki></ref> Najväčšiu časť vyrábali regionálne súkromné spoločnosti<ref><nowiki>http://seriestoriche.istat.it/fileadmin/allegati/Ambiente_ed_energia/testi/1_Energia.pdf</nowiki></ref> alebo spoločnosti napojené na ďalšie priemyselné subjekty,<ref><nowiki>http://www.cittametropolitana.mi.it/conosci_la_provincia/150anni/storia_provincia/storia_5.html</nowiki></ref> miestne aj regionálne, využívajúc pri tom špecifické usporiadanie príslušných oblastí: najmä ich hydrogeologické zdroje.<ref><nowiki>http://www.museoenergia.it/museo.php?stanza=1&ppost=932</nowiki></ref>
▲Na zvýšenie výroby elektriny dotoval štát výstavbu elektrární a všetky nevyhnutné stavebné práce na svojom území. Z pohľadu distribúcie štát svojim zásahom v roku 1961 zjednotil národné tarify, vytvoril systém tried odstupňovaných podľa spotreby (prostredníctvom Vyrovnávacieho fondu pre energetický sektor) a spoločnostiam zaoberajúcim sa výrobou elektriny uložil povinnosť sprístupniť elektrinu pre všetkých obyvateľov.<ref><nowiki>http://www.treccani.it/enciclopedia/il-servizio-elettrico-dai-sistemi-regionali-alla-liberalizzazione_(Il_Contributo_italiano_alla_storia_del_Pensiero:_Tecnica)/</nowiki></ref>
V roku 1962 vláda založila Subjekt pre elektrickú energiu s cieľom využiť elektrinu ako prostriedok na rozvoj krajiny a definovať národnú energetickú politiku na základe skúseností z iných krajín ako boli Francúzsko alebo Veľká Británia.
Řádek 21 ⟶ 20:
===1962: Založenie Národného subjektu pre elektrickú energiu===
Začiatkom roka 1962 sa štvrtý Fanfaniho kabinet zaviazal vláde, že do troch mesiacov od vyslovenia dôvery parlamentom vytvorí návrh na zjednotenie národného systému elektrizačnej sústavy. Počas zasadnutia zástupcov komôr dňa 26. júna 1962 vláda predložila návrh zákona, v ktorom sa stanovovali zásady a postupy pre založenie Subjektu pre elektrickú energiu (
▲Začiatkom roka 1962 sa štvrtý Fanfaniho kabinet zaviazal vláde, že do troch mesiacov od vyslovenia dôvery parlamentom vytvorí návrh na zjednotenie národného systému elektrizačnej sústavy. Počas zasadnutia zástupcov komôr dňa 26. júna 1962 vláda predložila návrh zákona, v ktorom sa stanovovali zásady a postupy pre založenie Subjektu pre elektrickú energiu (tal. Ente nazionale per l'energia elettrica – E.N.EL.).<ref><nowiki>http://www.storiadc.it/doc/1962_c04fanfani_fanfani.html</nowiki></ref>
[[Súbor:Enel logo 1963.png|náhľad|Logo Enel (1963–1982)]]
Řádek 30 ⟶ 28:
===1963 – 1970: Modernizácia a rozvoj siete===
Prvými cieľmi Enel boli modernizácia a rozvoj elektrizačnej sústavy, výstavba vysokonapäťovej siete, medzinárodného pripojenia, pripojenia na ostrovy, elektrifikácia vidieckych oblastí a vytvorenie Národného dispečingového strediska. Na financovaní týchto projektov sa mal podieľať štát prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov v roku 1965 v hodnote viac než 200 miliárd talianskych lír.<ref
▲Prvými cieľmi Enel boli modernizácia a rozvoj elektrizačnej sústavy, výstavba vysokonapäťovej siete, medzinárodného pripojenia, pripojenia na ostrovy, elektrifikácia vidieckych oblastí a vytvorenie Národného dispečingového strediska. Na financovaní týchto projektov sa mal podieľať štát prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov v roku 1965 v hodnote viac než 200 miliárd talianskych lír.<ref><nowiki>http://legislature.camera.it/_dati/leg04/lavori/stampati/pdf/013_001184_F001.pdf</nowiki></ref> V roku 1967 prevzal od Výboru ministrov dohľad nad Enel medziministerský Výbor pre hospodárske plánovanie (CIPE) pôsobiaci v rámci ministerstva priemyslu. V tomto období výroba tepelnej energie po prvýkrát predbehla výrobu vodnej energie.
'''Národné dispečingové stredisko'''
V roku 1963 bolo v Ríme založené Národné dispečingové stredisko, ktorého úlohou bolo riadiť energetické toky v sieti prostredníctvom koordinácie výrobných závodov, prenosovej siete, distribúcie a vzájomného prepojenia talianskej elektrizačnej sústavy so systémami za hranicami krajiny, úpravou výroby a prenosu elektriny v reálnom čase na základe aktuálneho dopytu.<ref
'''Elektrifikácia vidieka'''
Percento vidieckych sídiel nepripojených do elektrizačnej sústavy kleslo z 1,27% v roku 1960 na 0,46% v roku 1964, čo znamená, že v tomto období bolo novo pripojených viac než 320 000 obyvateľov. V ďalšom päťročnom období medzi rokmi 1966 – 1970 smerovali do elektrifikácie vidieka ďalšie investície – 80% nákladov kryl štát a 20% Enel – dopĺňali ich zvýhodnené sadzby, ktoré slúžili ako stimuly na rozvoj poľnohospodárstva.<ref
'''Vysokonapäťová sieť a pripojenie na ostrovy'''
V roku 1968 sa začala výstavba 380 kV vedenia medzi Florenciou a Rímom s cieľom spojiť vysokonapäťové elektrizačné sústavy severu a juhu. Približne v tom istom čase boli postavené aj medzinárodné vysokonapäťové vedenia prepájajúce Taliansko s Francúzskom (380 kV Venaus-Villarodin, 1969) a Švajčiarskom.<ref
V rovnakom roku boli položené podmorské káble, ktoré spojili polostrov s ostrovmi Elba (1966), Ischia (1967) a Sardínia cez Korziku (1967).<ref
'''Katastrofa na priehrade Vajont'''
Řádek 54 ⟶ 51:
===1970 – 1980: Energetická kríza a hľadanie nových zdrojov===
Sedemdesiate roky boli príznačné obrovskou energetickou krízou, ktorá prinútila spoločnosť prijať drastické úsporné opatrenia a vytvoriť národný energetický plán stanovujúci dva hlavné ciele: budovanie nových elektrární a hľadanie nových zdrojov.
'''Energetická kríza'''
[[File:Roma - HQ Enel esterno.jpg|
V roku 1975 si spoločnosť v dôsledku ropnej krízy a úsporných opatrení a po prijatí prvého národného energetického plánu (PEN) stanovila za cieľ znižovanie závislosti Enel na uhľovodíkoch. Mala ho dosiahnuť vďaka využívaniu nových energetických zdrojov, vrátane vodnej a geotermálnej energie, zvýšeniu využívania uhlia, odpadovému cyklu a najmä vďaka využívaniu atómovej energie.<ref
===1980 – 1990: Ustupovanie od využívania atómovej energie===
Osemdesiate roky charakterizuje výstavba nových elektrární a testovanie alternatívnych foriem energie, ale aj postupné znižovanie závislosti na rope, ktorá poklesla zo 75,3% v 1973 na 58,5% do roku 1985.
V roku 1986 sa Enel po prvýkrát podarilo dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok vo výške 14 miliárd talianskych lír s hrubým ziskom 10 miliónov talianskych lír.<ref
A v roku 1987, v dôsledku katastrofy v Černobyle, sa uskutočnilo prvé referendum o používaní jadrovej energie. Tento rok je zároveň rokom ukončenia využívania jadrovej energie v Taliansku, zatvorenia a prerušenia výstavby jadrových elektrární a prijatia nového národného energetického plánu.
Řádek 71 ⟶ 66:
'''Nové elektrárne a alternatívna energia'''
V osemdesiatych rokoch začali fungovať nasledujúce elektrárne:<ref
* 1983/84 – tepelná elektráreň Fiumesanto (Sardínia),
* 1984/85 – prečerpávacia vodná elektráreň Edolo (Lombardia), jedna z najväčších tohto druhu v Európe,
Řádek 93 ⟶ 88:
===1990 – 2000: Liberalizácia a privatizácia===
Pri príležitosti privatizácie spoločnosti navrhol v 1998 Bob Noorda nové logo Enel. V deväťdesiatych rokoch bola krajina svedkom postupnej liberalizácie trhu s elektrinou. V júli 1992 prvý Amatov kabinet transformoval Enel na akciovú spoločnosť s jedným akcionárom, ktorým bola štátna pokladnica. Bersaniho dekrét vydaný v 1999 označuje začiatok liberalizácie trhu s elektrinou; začala sa korporátna reštrukturalizácia Enel s postupným oddelením výroby, prenosu, dodávky a predaja elektriny.<ref
===2000 – 2010: Politiky na ochranu životného prostredia a vstup na zahraničné trhy===
V priebehu prvého desaťročia nového tisícročia spoločnosť pracovala na príprave politík, ktoré mali zabezpečiť zníženie negatívnych vplyvov výroby energie na životné prostredie a vytvoriť podmienky na postupnú internacionalizáciu Enel prostredníctvom viacerých akvizícií a fúzií.<ref
===2010–dodnes===
Řádek 104 ⟶ 99:
'''Odvetvové činnosti'''
* V roku 2011 Enel otvorila prvé pilotné zariadenie v krajine určené na zachytávanie oxidu uhličitého. Toto zariadenie sa nachádza v oblasti Brindisi v už existujúcej elektrárni ENEL Federico II.<ref
* V roku 2011 – v Isernii v regióne Molise – vybudovala Enel Distribuzione svoji prvú inteligentnú prenosovú sústavu, ktorá sa dokáže účinne prispôsobiť dvojsmernému toku elektriny generovanej z obnoviteľných zdrojov. Do projektu sa investovalo spolu 10 miliónov eur.<ref
* V roku 2012 Enel a Renault – v rámci e-mobility a Smart City – spolupracovali na výrobe modelu auta, ktoré by umožnilo zákazníkovi v reálnom čase lokalizovať najbližšiu dobíjaciu stanicu Enel a získať informácie o jej dostupnosti. Enel už v minulosti spolupracovala s inými výrobcami automobilov, napr. so značkou Opel. Mercedes a Piaggio.<ref
'''Korporátne činnosti'''
* V 2012 predala Enel zvyšných 5,1% Terna, ktoré ešte vlastnila, a týmto krokom úplne opustila vysokonapäťový trh.<ref
* V 2013 podpísala v Soči dohodu o predaji 40% Artic Russia, spoločného podniku s Eni, ktorá zas mala pod kontrolou 49% SeverEnergia, v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov.<ref
* V máji 2014 bola za predsedníčku predstavenstva zvolená Maria Patrizia Grieco a Francesco Starace bol menovaný generálnym riaditeľom. Za hlavné ciele si zvolili reorganizáciu činností spoločnosti na Pyrenejskom polostrove a v Južnej Amerike a zníženie dlhu spoločnosti.<ref
'''Výskum a vývoj'''
* V roku 2011 podpísala Enel memorandum o porozumení s mestom Rím a Rímskou univerzitou La Sapienza, ktoré sa týkalo výstavby a inštalácie Diamante, fotovoltaickej elektrárne schopnej akumulovať a uchovávať energiu a sprístupniť ju v čase absencie slnečného svetla.<ref
* V roku 2011 podpísala Enel Distribuzione, spoločnosť spravujúca distribučnú sieť Enel, s NEC Corporation partnerskú zmluvu, ktorej cieľom je rozvíjať nové technológie a riešenia v oblasti inteligentných prenosových sústav.<ref
* V rokoch 2012 – 2014 spolupracovala Enel Distribuzione s General Electric vo výskumných projektoch zameraných na oblasť energetickej účinnosti a znižovania emisií CO2.<ref
* V roku 2012 podpísali Enel a Výskumný ústav čistej energie Huaneng memorandum o porozumení zamerané na posilnenie spolupráce vo vývoji čistých uhoľných technológií, obnoviteľnej energie a distribuovanej výroby.<ref
== Referencie ==
| |||