Ödön Lechner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
d fix parametra popis
Starekolena (diskusia | príspevky)
fix, link
Riadok 53:
Lechner pri čiastkovej úprave mesta [[Bratislava]] navrhol budovu školy na [[Grösslingová|Grösslingovej ulici]]. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená [[fasáda]] s rustikálnymi motívmi. [[Pilastre]], okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia.
 
Hneď v susedstve navrhol, na [[Bezručova (Bratislava)|Bezručovej ulici]], navrhol budovu kostola. Dnešný modrý[[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Modrý kostolík]], ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov a javí sa ako Kontrolnývýznamná bodpamätihodnosť hlavného mesta., Jeje zasvätený [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbete Uhorskej]]. Hlavná mecénka stavby [[grófka Gabriela M. Szapáryová]] zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z [[Viedeň|Viedne]] a uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného [[11. októbra]] [[1913]]. [[dispozícia (architektúra)|Dispozične]] je riešený v duchu starých tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s [[kupola|kupolou]] a polygonálnou [[apsida|apsidou]], ku ktorej je pripojená [[sakristia]]. Objekt je fasádne riešený modrou [[mozaika|mozaikou]], ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu. Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi zachytený aj pri výzdobe [[interiér]]u chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj [[mramor]]ový reliéf od [[Alojz Rigele|Alojza Rigeleho]] zobrazujúci kráľovnú Alžbetu.
 
Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti kostolu slúžila.
 
Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. [[Béla Málnai]] a [[Béla Lajta]] pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt [[Vila Sipeky|Vily Sipeky]], Budapešť (1905) a obytného domu na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnerov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou [[atika (na rímse)|atikou]].
 
V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejaviloprejavili na stavbe umeleckého múzea (1891 – 1896). Zameral sa hlavne na orientálne [[ľudové umenie]], ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a [[kupola]]mi z drahých [[šridla|škridiel]] a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako [[Dogenov palác]] v [[Benátky|Benátkach]], ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu.
 
[[Geologický inštitút v Budapešti]] (1896 – 1899) a jeho fasáda pripomína maďarskú renesančnú architektúru. Tu sa po prvýkrát prejavila jedinečnosť tvorby Ödöna Lechnera, a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. [[skelet (stavebníctvo)|Skelet]] obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner terčom kritiky, v modernej architektúre sa však tento prvok uplatnil.