Jozef Božetech Klemens: Rozdiel medzi revíziami

'''Jozef Božetech Klemens''' (Clemens) (* [[8. marec]] [[1817]], [[Liptovský Mikuláš]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22628-24633-75?cc=1554443&wc=9P32-82S:107654301,118119901,118236301,138714601 Záznam o krste v matrike] farnosti Liptovský Mikuláš</ref> - † [[17. január]] [[1883]], [[Viedeň]] - Alservorstadt<ref>[http://www.crarc.findbuch.net/php/view2.php?ar_id=3738&be_id=158&ve_id=177652&count= Záznam o úmrtí v matrike] farnosti Viedeň - Nemocnica Alservorstadt; str. 02-Tod_0011</ref>) bol [[maliar]], [[Sochár (povolanie)|sochár]], [[technik]], [[prírodovedec]].

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica - Hušták. Podľa záznamu o krste v matrike bol pokrstený 28. marca (deň narodenia nie je uvedený); rodičia sú zapísaní ako "Joseph Klement. Sophia Kovalszky" a pri krste dostal len meno Jozef. V roku [[1837]] na príhovor G. Fejérpatakyho-Belopotockého a na pozvanie K. S. Amerlinga a V. Štulca prijatý na skúšobné obdobie na AVU v Prahe, [[1838]] - [[1843]] riadny študent, súčasne navštevoval aj prírodovedné a technické prednášky. Roku [[1846]] pokračoval v stredoškolských štúdiách, zložil učiteľské skúšky z prírodných vied, češtiny a z nemčiny pre gymnáziá, [[1855]] - [[1856]] pre vyššie reálky. Popri štúdiu vyučoval v Prahe, od [[1843]] pôsobil na Orave, a v Šariši, pracoval v spolku Tatrín, kde vytvoril portréty viacerých slovenských dejateľov. Od [[1856]] učiteľ kreslenia v Žiline, od [[1863]] suplujúci a od [[1873]] riadny profesor prírodných vied a kreslenia na [[Gymnázium Andreja Sládkoviča|kat. gymnáziu v Banskej Bystrici]]. Spolu s P. M. Bohúňom ústredná postava výtvarného života vrcholnej fázy nášho národného obrodenia, iniciátor špecifickej slovenskej výtvarnej línie. Svoj výtvarný výraz vychádzajúci z klasicizmu spájal s romantickými prvkami. Jeho umelecký význam je predovšetkým v portrétnej tvorbe, v ďalšej etape nemal jeho umelecký vývoj už vzostupnú tendenciu, ovplyvnil ho nazarenizmus. Maľoval náboženské kompozície, opakoval ich bez tvorivého prístupu. Počas pražského pobytu ho zaujal objav dagerotypie, jeho prvý český ateliér pre finančné ťažkosti zanikol. Záujem o technické vedy ho priviedol [[1862]] k vypracovaniu návrhu na tlačiarenský stroj "Samotlač", ktorého výkresy odoslal na výstavu do Londýna. Od druhej polovice 70. rokov sa pokúšal o zostrojenie parného stroja "Žiaroruchu", založeného na princípe pohonu teplým vzduchom, stavbu stroja sa mu nepodarilo presadiť ani získať patent. Zaujímal sa aj o geológiu, [[1854]] objavil spolu s P. Árvajom ložisko kamenného uhlia a farebného mramoru. Venoval sa aj botanike. Zakladajúci člen Matice českej a Matice slovenskej. Od [[1858]] člen c. k. ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, od [[1862]] člen Uhorskej prírodovednej spoločnosti v Pešti a od [[1869]] člen prírodopisno-geologického odboru Matice slovenskej. Vlastnil jednu z najväčších zbierok minerálov na Slovensku. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave, v Národnej galérii v Prahe a v Múzeu hlavného mesta Prahy. Zomrel v nemocnici vo viedenskej časti Alservorstadt, ako príčina úmrtia je v matrike zapísané "Blasenstein", teda močový kameň.