Samopal: Rozdiel medzi revíziami

Pre samopaly sa na Slovensku a v Čechách niekedy používa aj nejednoznačný názov ''automat'' (podľa ruského slova: ''avtomat''), ktorým sú označované aj automatické a útočné pušky. Samopaly skôr vystihuje nemecký názov „Maschinenpistole“ (doslova: strojná pištoľ) alebo anglický „Submachine gun“ tiež často pod skratkou SMG (doslova: subguľomet, „menej ako guľomet“). Ruština pre samopal používa výraz pistolet-pulemjot ( Пистолет-пулемёт voľne: guľometná pištoľ)

Nový samopal mal byť akýmsi kompromisom, spájal kompaktnosť pištolí s efektívnosťou guľometov. V roku [[1915]] Talian [[Abiel Botel Revelli]] vyvinul automatickú zbraň na {{mm|9 mm|m}} náboj ''Glisenti''. Jeho vynález -  – dvojhlavňový [[Villar Perosa M15]] tak ešte cez vojnu skončil v zákopoch. Jeho účinný dostrel bol len {{m|120 |m}} a hmotnosť až {{kg|7,.41 kg}}. Celkovo sa tento prvý samopal nestal úspešný aj vďaka vysokej kadencii až 1200 výstrelov za minútu. Niektoré jeho prvky sa však využili pri ďalších konštrukciách ako bol napríklad [[Beretta Modello 1918]]. Tento samopal pripomínal karabínu Menlicher Corcano, mal drevenú pažbu, sklopný bodák a celkovú dĺžku {{mm|851 mm|m}}. Tento samopal mal už i prijateľnú hmotnosť {{kg|3,.72 kg}} a kadenciu 900 výstrelov za minútu, ani on však nebol príliš úspešný.

V [[Nemecko|Nemecku]] sa pre potreby armády začal vyrábať samopal až v polovici roku [[1918]]. Išlo o vynález [[Hugo Schmeisser|Huga Schmeissera]] a [[Theodor Bergmann|Theodora Bergmanna]]. [[Bergmann MP18]] „''Muskete''“ sa pažbou podobal na pušku Mauser 98, bol {{mm|815 mm|m}} dlhý a vážil 5,{{kg|26 kg}}, kvôli čomu ho museli obsluhovať dvaja vojaci (strelec a nosič munície). Ako strelivo sa používali {{mm|9 mm|m}} náboje ''Parabellum'', ktoré sa vkladali do neveľmi spoľahlivých zásobníkov po 32 ks. Aj tento samopal strieľal iba dávkou z otvoreného záveru, ktorého puzdro prechádzalo do perforovaného krytu hlavne. Mal kadenciu 650 výstrelov za minútu a účinný dostrel {{m|70 |m}}, čo na boj v zákopoch celkom stačilo. [[Versaillská mierová zmluva|Verseillská zmluva]] však porazenej nemeckej armáde zakázala samopaly používať.

Nemci vyvinuli samopaly [[MP38]] a [[MP40]], používajúce strelivo typu Luger kalibru 9 {{mm|9|m}}. Briti používali samopaly [[Lanchester (samopal)|Lanchester MK I]] a [[Sten (zbraň)|Sten]]. Sovietska armáda bola vyzbrojená samopalmi s drevenou pažbou [[PPŠ-41]], [[PPD-40]] a neskôr i [[PPS-43]] so sklopnou opierkou ramena. Sovietske samopaly používali strelivo typu Tokarev kalibru {{mm|7,.62 mm|m}}. Na začiatku [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] ich však bolo iba málo a to hlavne v dôsledku diletantských rozhodnutí najvyšších veliteľov, ktorí tieto nové zbrane veľmi podceňovali. Počas bojov však čoskoro vyšlo najavo, že samopaly sú pre pechotu veľmi potrebné. Sprvu sa používali iba pre špeciálne jednotky, no ich útočný potenciál a kvalita v boji zblízka, či v bojoch o mestá vyniesli samopaly medzi najdôležitejší vojenský materiál, takže koncom vojny ich používali prakticky všetky druhy vojska. Americké vojská boli vyzbrojené samopalmi [[Thompson M1]], ktorý používal strelivo typu 45 ACP.

* ''Full Auto Conversion for Browning Pistols'' ([http://www.poudlard.com/ebooks/fullauto.zip Download]), Gerard Henrotin (H&L Publishing -  – HLebooks.com, 2003)

* ''The German Submachine Guns'' ([http://www.outdoorebooks.com/ebooks/MP40.ZIP Download]), Lyndon Haywood (H&L Publishing -  – HLebooks.com, 2001)