Vulkanoklast: Rozdiel medzi revíziami

Termín '''vulkanoklast''' alebo '''vulkanoklastikum''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]]  –  [[ignimbrit]]y. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť [[Vulkanické sklo|skla]] (tento znak je však aplikovateľný iba na [[terciér]]ne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).

Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiestňované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva [[tufit]] (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50  %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia, materiál, sediment...).

* '''Litoklasty'''  –  úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej [[Láva|lávy]], prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.

* '''Kryštaloklasty'''  –  úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]]. V kyslých vulkanoklastikách prevláda [[kremeň]], prípadne [[biotit]]. So znižovaním obsahu [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] v láve sa objavujú [[plagioklas]]y, [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] a [[olivín]].

* '''Vitroklasty'''  –  úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti  –  kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší [[index lomu]] a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO₂) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.

Osobitnou formou sú '''akréčne lapily'''  –  malé (2 až {{mm|10|m}}) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.

* '''bloky'''  –  veľkosť zrna je nad {{mm|256|m}}

* '''bomby'''  –  veľkosť zrna je 32 až {{mm|256|m}}

* '''lapily'''  –  veľkosť zrna je 4 až {{mm|32|m}}

* '''hrubý popol'''  –  veľkosť zrna je 0,250 až {{mm|4|m}}

* '''jemný popol'''  –  veľkosť zrna je pod {{mm|0.250|m}}

* '''autoklastiká'''  –  vzniknuté priamo brekciáciou lávy

* '''pyroklastiká'''  –  vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií

* '''epiklastiká'''  –  vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík

Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Táto kolízia môže byť pokojná (neexplozívna)  –  vznikajú '''hyaloklastity sensu stricto''', alebo explozívna  –  vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.

Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu [[Zvetrávanie|zvetrávaniu]] a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek  –  hlavne [[Vulkanické sklo|vulkanického skla]]. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická [[Hydrotermálny|hydrotermálna]] činnosť.

* [[kaolinizácia]]  –  premena [[Skupina živca|živcov]] na [[kaolinit]]

* [[silicifikácia]]  –  uvoľňovanie [[kremík]]a zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe [[opál]]u, alebo [[chalcedón]]u)

* [[karbonatizácia]]  –  premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, [[Skupina chloritu|chlority]], kremeň a [[limonit]]).