Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
Marián 2 (diskusia | príspevky)
spisovnými
Riadok 57:
[[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|Rozšírenie jednotlivých spisovných verzií srbochorvátskeho jazyka: [[srbčina|srbčiny]], [[čiernohorčina|čiernohorčiny]], [[chorvátčina|chorvátčiny]] a [[bosniačtina|bosniančiny]]]]
 
'''Srbochorvátčina''' alebo tiež '''Srbčina-chorvátčina-bosniančina''' ('''SCB'''),<ref>{{cite journal |last1=Čamdžić |first1=Amela |last2=Hudson |first2=Richard |year= |title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar |publisher=UCL Psychology and Language Sciences |url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |accessdate=11 September 2013}}</ref> či '''Bosniančina-chorvátčina-srbčina''' ('''BCS'''), je [[Južnoslovanské jazyky |južnoslovanský jazyk]] a taktiež niekdajší hlavný jazyk v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Jedná sa o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť|navzájom zrozumiteľnými]] [[Útvar národného jazyka|spisovnými variantmivarietami]].
 
Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominoval čajkavský a kajkavský dialekt (posledne menovaný splynul na severozápade zo [[Slovinčina|Slovinčinou]]). [[Bosniaci (moslimovia) |Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa síce odlišujú vierovyznaním a historicky boli mnohokrát ovplyvnení rôznymi kultúrami, avšak väčšina obyvateľstva žila bok po boku pod vládou rôznych mocipánov. V tomto období sa tento jazyk označoval rôznymi názvami, napríklad „Slovanský“ „Ilýrsky“, miestne tiež „Bosniansky“, „Srbský“ a „Chorvátsky“; chorvátsky obyčajne v spojení s prímenom „Slavónsky“ či „Dalmátsky“.
Riadok 126:
 
[[10. december|10. decembra]] [[1954]] bol uzavretý Novosadský dohovor medzi hlavnými chorvátskymi a srbskými jazykovedcami ohľadne regulácie a štandardizácie jednotného srbochorvátskeho jazyka. Týkal sa riešenia dlhodobo sporných jazykových otázok. Týmto dohovorom sa chcelo dosiahnuť, aby sa zjednotili spisovná srbčina a chorvátčina, čo sa týka pravopisu, terminológie a iných oblastí. Stanovilo sa desať bodov:
# Chorvátosrbčina je jeden národný jazyk, s dvoma rovnocennými variantmivarietami, ktoré vznikli okolo dvoch centier: [[Belehrad]] (západný variant) a [[Záhreb]] (východný variant).
# Názov jazyka musí odkazovať na oba hlavné národy.
# Obe písma, [[latinka]] a [[cyrilika]], sú rovnoprávne.
Riadok 534:
 
== Ukážkový text ==
Nasledujúce príklady, prevzaté z článku 1-6 [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]], majú demonštrovať rozdiely medzi spisovnými variantmivarietami, o ktorým sme pojednávali v tomto článku.
 
Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to samozrejme nestačí.