|
* [[MPEG-1]]: Kódovanie pohyblivého obrazu a pridruženého zvuku pre digitálne dátové nosiče pri bitovej rýchlosti od 0,9 až do 1,5 M[[Bit|bitu]]/s. Štandard pre kódovanie zvuku zahŕňa aj obľúbený zvukový kompresný formát Layer 3 ([[MP3]]).
* [[MPEG-2]]: Všeobecné kódovanie pohyblivého obrazu a pridruženého zvuku. Zahŕňa prenosové, obrazové a zvukové kódovacie štandardy pre vzduchom šírené televízne vysielanie [[ATSC]] a [[DVB]], digitálny satelitný TV prenos, digitálny káblový TV signál, a (s určitými zmenami) pre disky DVD Video. Bitová rýchlosť sa pohybuje od 1,5 Mbitu/s až do rýchlosti 15 Mbitov/s (pre TV signál sa používa rýchlosť 6 Mbitu/s).
* [[MPEG-3]]: Pôvodne určený pre kódovanie štandardu [[HDTV]], no neskôr bol jeho vývoj pozastavený a štandard MPEG-3 bol zlúčený so štandardom MPEG-2.
* [[MPEG-4]]: Kódovanie audiovizuálnych objektov. Zahŕňa nové kompresné formáty audia a videa, podporu audio/video „objektov“, časovaného textu, štandardizovaný formát fontov písma, 3D obsah, vektorovú grafiku, ''Digitálnu správu práv'' ([[Angličtina|angl]]. ''Digital Rights Management'' ([[DRM]])) a ďalšie možnosti. Poskytuje široké možnosti kódovania audiovizuálnych prezentácií - od veľmi nízkych dátových tokov vhodných napríklad pre vreckové mobilné zariadenia alebo pomalé internetové pripojenia, až po vysoké dátové toky používané pre televízne vysielanie, video a audio vo vysokom rozlíšení.
* MPEG-7: Štandard pre popis dát s multimediálnym obsahom. Tento formát by mal slúžiť k rýchlemu a efektivnému vyhľadávaniu multimediálnych dát. (ISO/IEC 15938)
* MPEG-21 (ISO/IEC 21000)
* MPEG-A (ISO/IEC 23000)
* MPEG-B (ISO/IEC 23001)
* MPEG-C (ISO/IEC 23002)
* MPEG-D (ISO/IEC 23003)
* MPEG-E (ISO/IEC 23004)
== Princíp MPEG ==
[[Kodek]]y MPEG väčšinou využívajú tzv. [[stratová kompresia|stratovú kompresiu]] pomocou transformných kodekov. Pri stratových transformných kodekoch sa vzorky obrazu alebo zvuku rozdelia na drobné segmenty, transformujú sa na frekvenčný priestor a potom kvantizujú (''quantized''). Výsledné kvantizované údaje sa ďalej kódujú entropicky.
V rámci štandardov MPEG je popísaný len formát bitového prúdu a [[dekodér]] ([[Angličtina|angl]]. ''decoder''). [[Kóder]] ([[Angličtina|angl]]. ''encoder'') nie je v rámci štandardu popísaný. Pre členov skupiny MPEG sú však k dispozícii referenčné implementácie, ktoré vytvárajú platné bitové prúdy. To v praxi znamená, že ľubovoľný dekodér formátu MPEG-4 dokáže dekódovať ľubovoľný materiál formátu MPEG-4 (rovnakého typu) bez ohľadu na to, akým kóderom bol konkrétny materiál kódovaný.
== Využitie štandardov MPEG ==
Štandardy vyvinuté pracovnou skupinou MPEG našli okrem ich priameho využitia uplatnenie aj v ďalších špecifikáciách alebo štandardoch vyvinutých inými organizáciami:
* VCD alebo inak [[Video CD]] je formát záznamu videa prostredníctvom MPEG-1 a zvuk je kódovaný v MPEG-1 Audio Layer II. Video je možné vytvoriť v dvoch formách a to PAL alebo NTSC. Formát bol definovaný spoločnosťami Sony, Philips, Matsushita a JVC a vydaný pod označením White Book (Biela kniha).
* [[SVCD]] alebo SuperVideo CD je kvalitnejší formát využívajúci kódovanie videa vo formátoch MPEG-2 Video a MPEG-1 Audio Layer II. Formát bol definovaný v štandarde IEC 62107.
* [[DVD-Video]] (definované organizáciou DVD Forum) podporuje kódovanie videa vo formátoch MPEG-2 a MPEG-1.
* BD-ROM (Blu-ray) podporuje kódovanie napríklad vo formátoch MPEG-4 Part 10 (H.264) a MPEG-2 (ale aj vo formátoch, ktoré neboli definované skupinou MPEG).
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=MPEG}}
| 